Patríte medzi optimistov, alebo skôr pesimistov? Porovnajte svoje prognózy s 12. „pesimistami". Je medzi nimi napríklad aj biológ Jared Diamond (autor knihy Kolaps, 2005) alebo nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz. Ben Bernanke ani Alan Greenspan medzi nimi nie sú. Takže, čaká nás Veľká Depresia, alebo Veľké Oživenie? pokračovanie článku
Ekológ Florian Altermatt z university of California študoval 44 druhov molí a motýľov v strednej Európe. Svoje výsledky zverejnil v časopise Proceedings of the Royal Society B. Oblasť strednej Európy sa od 80-tych rokov pomerne výrazne otepľuje a ako následok toho, až 190 druhov má vyššiu pravdepodobnosť pridania ďalšej generácie v danom roku. Počet generácií hmyzu v priebehu roku sa nazýva voltinizmus. pokračovanie článku
John Michael Greer je autorom viac ako 20 kníh (jedna z posledných kníh má názov Dlhý úpadok: sprievodca užívateľa koncom priemyselného veku) a je viac ako 25 rokov aktívny v alternatívnom hnutí spirituality. Podobne, ako známejší antropológ a historik Joseph Tainter (autor knihy Kolaps komplexných spoločností), Greer je autorom, alebo zástancom teórie, podľa ktorej je zánik každej civilizácie, ktorá dosiahla určitý stupeň zložitosti, nevyhnuteľný. Konkrétne Greer hovorí o katabolickom kolapse, kedy spoločnosť v štádiu úpadku ničí aj svoju infraštruktúru, aby naplnila svoje aktuálne potreby. Teória vychádza z príkladov rozpadu civilizácií v minulosti, a dobrý úvod do problematiky poskytuje aj kniha biológa Jareda Diamonda Kolaps. Greer pravidelne publikuje na svojom blogu. pokračovanie článku
Nie je žiadnym tajomstvom, že Spojené Štáty sú zadĺžené. Naposledy, keď dosahoval dlh astronomických hodnôt (cca. 120 % HDP), vstúpila krajina do vojny. Potom dlh štátu klesol. V súčasnosti narastá rýchlosťou 3,84 miliardy dolárov denne. pokračovanie článku
Nie je občas na škodu, oživiť si staré „hriechy" minulosti. V mojom prípade, ako inak, najmä tie „klimaskeptické", ale aj prešľap IPCC z roku 1990. pokračovanie článku
Ak patríte medzi ľudí, ktorí si myslia, že otepľovanie je ‚dobré', alebo že sa ľudstvu stačí na otepľovanie ‚adaptovať', odporúčam pozrieť si mapu sveta, ktorá znázorňuje svet teplejší o 4°C. Odporúčal by som to aj niektorým klimatológom, napríklad Dr. Radimovi Tolaszovi (rozhovor pre MF Dnes pozri tu) z ČHMÚ, či slovenskému klimatológovi zo SHMÚ Pavlovi Šťastnému (rozhovor pre Pravdu pozri tu). Nie je mi totiž celkom jasné, ako sa dá „adaptovať" na väčšinu dopadov globálneho otepľovania. pokračovanie článku
Často sa hovorí, že súčasnú krízu nafukujú novinári. Skutočnosť je taká, že prebiehajúca kríza "je" najhoršou od konca 2. svetovej vojny (prinajmenšom v USA) a jej koniec je v nedohľadne... pokračovanie článku
Existujú nezhody v tom, koľko energie a ako rýchlo nám môžu poskytnúť obnoviteľné zdroje. Podľa niektorých odborníkov dokážeme pomocou slnka, vetra a biomasy nahradiť uhlie, ropu, či dokonca jadro. A to s použitím súčasných technológií, bez dramatického zvyšovania účinnosti obnoviteľných zdrojov. Nasledujúci článok je reakcia na nedávnu diskusiu, ktorá prebehla po filme Age Of Stupid s RNDr. Emilom Bédim, Palom Širokým, a mnou (moderoval Juraj Rizman). Či nám môžu obnoviteľné zdroje významne pomôcť pri znižovaní emisií CO2 a spotrebe fosílnych palív, nech posúdi na základe čísiel každý sám. pokračovanie článku
Nový článok publikovaný v časopise Geophysical Research Letters (Lean a Rind, 2009) dokazuje, ktoré faktory (prirodzené aj antropogénne) sa podieľali, podieľajú a budú podieľať na globálnom otepľovaní od roku 1980 až do roku 2020. Hlavné faktory sú nasledovné: aerosóly zo sopečných erupcií ( krátkodobé ochladzovanie), slnečná aktivita (oscilácie, tj. krátkodobé otepľovanie aj ochladzovanie - bez trendu), ENSO (prirodzená variabilita El Niňo/La Niňa, tj. krátkodobé otepľovanie aj ochladzovanie - bez trendu) a skleníkové plyny (dlhodobé otepľovanie, tj. s trendom). pokračovanie článku
Tiež patríte k tej skupine ľudí, ktorá sa domnieva, že globálna ekonomika dosiahla „dna", od ktorého sa práve teraz odráža, a v horizonte mesiacov, či možno rokov nás čaká postupné oživenie ekonomickej aktivity? Ak áno, myslíte si, že tento optimizmus je odôvodnený? Podľa analytika JS Kima, ktorý predpokladal príchod minulej krízy v apríli 2008, „za súčasným oživením trhov nestojí „ekonomika", iba podvod." pokračovanie článku
Tento článok nebude o bizónoch, ale o klesajúcej ťažbe ropy na (kedysi) obrovskom ropnom poli Cantarell v Mexiku. Nepochybujem však o tom, že v čase keď začalo klesať (zdanlivo nekonečné) množstvo zabitých bizónov v severnej Amerike, objavovali sa hlasy, ktoré kričali: „Bizónov je stále dosť, stáda sú obrovské a rýchlo sa obnovujú, musíme iba lepšie hľadať a presnejšie strieľať!" Alebo: „Problém nie je v bizónoch, ale v našej nedokonalej technike lovu!" pokračovanie článku
Určite si mnohí z vás spomínajú na „hokejkový graf" Michaela Manna z Pennsylvánskej štátnej univerzity z roku 1998. Podľa tohto grafu sa na severnej pologuli nachádzame pravdepodobne v najteplejšom období za posledných 1000 rokov. Hoci sa niektorým tento výsledok nepáčil, Mann a kol. (ale aj mnoho iných vedcov) svoje závery potvrdil aj v roku 2008. Teraz sa objavila ďalšia „hokejka" publikovaná v časopise Science, tentokrát zobrazuje nie teploty na severnej pologuli, ale teplotu v Arktíde za posledných 2000 rokov. pokračovanie článku
Pre niektorých prekvapujúce, pre iných nie. Pre niektorých potešujúce, pre iných nie. Skutočnosť je však taká, že celkové množstvo elektrickej energie, ktoré zabezpečujú jadrové elektrárne, pomaly klesá a v budúdnosti by mal tento pokles pokračovať. Tvrdí to nová správa "The Wrold Energy Industry Nuclear Report 2009" pokračovanie článku
Vždy ma celkom pobaví, keď človek s ekonomickým vzdelaním vyčíta klimatológom, že nevedia (nemôžu vedieť) predpovedať vývoj podnebia do budúcnosti. Opak je pravdou - vedia to, pretože globálne klimatické modely dobre „predpovedajú" globálne teploty do minulosti. V prípade ekonómov asi platí staré známe "podľa seba súdim teba"... pokračovanie článku
Hlavný ekonóm Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), Dr. Fatih Birol dnes varoval pred rýchlym vyčerpávaním ropy. Podľa neho ohrozuje budúci pokles ťažby ropy oživenie ekonomiky. Informoval o tom časopis britský denník The Independent. pokračovanie článku
Posúďte sami... pokračovanie článku
Tí, ktorí aspoň povrchne sledujú debatu o ropnom zlome, vedia, že sa nachádzame v období, kedy už nikdy nevyťažíme viac ropy. Hoci pre mnohých ľudí ekonómov je množstvo vyťaženej ropy iba otázkou dostatku investícií (to nevadí, že za posledné 4 roky sa nevrátilo ani množstvo energie, investované do ropných vrtov), niektorí z tých triezvejších ekonómov začali hľadať nádej v podobe mimozemšťanov. Dokazuje to nasledujúci graf z článku Dmitriho Orlova: pokračovanie článku
Priemerná dĺžka nezamestnanosti je najvyššia od počiatkov sledovania tohto ukazovateľa v roku 1948. Nedávne čísla o vývoji nezamestnanosti podkopali vieru, že sa blížime ku koncu recesie. Čo vidíme na povrchu je dostatočne znepokojujúce, ale rovnako zlé sú aj štatistiky. Prvé odhady Úradu pre štatistiky zamestnanosti predpokladajú straty pracovných miest na 467 000, čo znamená, čo od začiatku recesie prišlo o prácu 7.2 milióna ľudí. Kumulatívny súčet strát pracovných miest za posledných 6 mesiacov bol väčší, ako kedykoľvek od konca druhej svetovej vojny, vrátane vojenskej demobilizácie po vojne. Počet stratených pracovných miest je dnes rovný počtu získaných miest za predošlých 9 rokov, čo znamená, že ide o jedinú recesiu, od čias Veľkej Depresie, ktorá zničila predošlý rast pracovných miest z predchádzajúcej expanzie. pokračovanie článku
Americký minister financií Timothy Geithner sa (aspoň oficiálne) domnieva, že hlavné svetové ekonomiky vrátane tej americkej začnú v najbližších štvrťrokoch rásť. Ešte by som chcel vedieť, na základe ČOHO sa Geithner (alebo akýkoľvek iný ekonóm (alebo optimista?)) domnieva, že globálna ekonomika začne znovu rásť. Globálny ekonomický rast doteraz vždy bol, a stále je (aspoň zatiaľ) nevyhnutne spojený s rastom spotreby (elektrickej) energie. Bez energie totiž nie je možné robiť nič. Takže Geithner musí (!) predpokladať, že v najbližších mesiacoch dôjde k oživeniu nárastu spotreby energie. Ako k tomuto (dlhodobému, nie dočasnému) nárastu dôjde, keď je veľmi pravdepodobné, že sa nám už nikdy výrazne nepodarí zvýšiť globálnu ťažbu ropy? pokračovanie článku
Mnoho ľudí s domnieva, že najúčinnejší spôsob, ako ušetriť emisie skleníkových plynov pochádzajúcich z jedla, je nákup domácich potravín. Hoci je zrejmé, že dovoz potravín na veľké vzdialenosti zvyšuje ich uhlíkovú stopu, najväčší podiel na nej má fáza výroby. Podľa analýzy Christophera Webera a Scotta Matthewsa (2008) životného cyklu výroby a dopravy potravín, najviac emisií ušetríte, ak znížite konzumáciu červeného mäsa. pokračovanie článku
Nová štúdia v časopise Science (Hönisch a kol., 2009) poskytla ďalšie dôkazy, že žijeme v čase s vysokými koncentráciami oxidu uhličitého. Autori poskytli pomerne spoľahlivé údaje, že aj za posledných najmenej 2.1 milióna rokov sa koncentrácia CO2 pohybovala v rozsahu približne 160-310 ppm. pokračovanie článku
Českí vedci nedávno napísali pravdepodobne veľmi dobrú, a vyváženú publikáciu o geneticky modifikovaných plodinách (s názvom Bílá kniha geneticky modifikovaných plodin). O tejto knihe informovala aj Česká Televízia vo svojich večerných správach. V rámci "vyváženosti" dostala slovo aj zástupkyňa organizácie Greenpeace, ktorá je samozrejme proti využívaniu GMO. Prof. Jaroslav Petr, známy popularizátor vedy na Oslovi píše: pokračovanie článku
Podľa novej štúdie tímu vedcov z Massachusetts Institute of Technology (MIT), sa oteplí výraznejšie, ako podľa poslednej správy panelu IPCC (Medzivládny panel pre klimatickú zmenu) z roku 2007. Článok bol publikovaný v časopise Journal of Climate. pokračovanie článku
Profesor geológie Ian Plimer uviedol na knižný trh novú knihu: „Nebo a zem – globálne otepľovanie: chýbajúca veda“ s príhovorom prof. Václava Klausa v znení: pokračovanie článku
Pomerne zásadnou otázkou je, či je súčasná ekonomická kríza iba dočasným javom, a za pár rokov na ňu budeme s nostalgiou spomínať, alebo či ide o jav trvalejší, z ktorého sa ekonomika v najbližšom čase len tak ľahko nespamätá. pokračovanie článku
Uhoľné elektrárne patria historicky k najvýznamnejším a najdlhodobejším prispievateľom k emisiám CO2. Ak sa podarí postaviť plánovanú uhoľnú elektráreň v Trebišove, bude to znamenať zvýšenie celkových emisií CO2 Slovenska o viac ako 10 % a uhlíková stopa každého obyvateľa Slovenska sa zvýši o 0.72 tony CO2/rok, z terajších asi 6.7 tony CO2/rok (údaj z 2004). Množstvo vypustených emisií CO2 počas života elektrárne (ak predpokladáme životnosť 50 rokov) je rovnaké, ako keby sa každý obyvateľ Slovenska rozhodol 150 krát z Bratislavy do Londýna a späť! pokračovanie článku
Rôzni ľudia majú rôzne priority a záujmy. Väčšina ľudí sa zaujíma o prítomnosť a blízku budúcnosť. Nad vzdialenejšou budúcnosťou zväčša nepremýšľa. Je to príliš namáhavé. Tu sa hodí pripomenúť motto: „Those who do not think about the future, do not deserve to have one.“ (Tí, ktorí nad budúcnosťou nepremýšľajú, si žiadnu budúcnosť nezaslúžia) Vitajte v „The Age of Stupid“. pokračovanie článku
Budúcnosť motorových vozidiel spočíva v čo najvyššej účinnosti. Iba automobily a automobilky vyrábajúce autá s nízkou spotrebou, a v dlhšom časovom horizonte aj s nízkymi emisiami CO2 majú šancu prežiť. Ktoré automobily sú najúčinnejšie? pokračovanie článku
Doteraz padlo za obeť požiarom 84 ľudí, čo je najviac v histórii tejto krajiny. Požiare sú výsledkom úmyselného zakladania a extrémneho sucha. Sever krajiny naopak postihli záplavy. S extrémnym suchom ale bojuje aj Kalifornia a Čína. V nasledujúcich desaťročiach budeme svedkami takýchto udalostí stále častejšie, v dôsledku globálneho klimatického rozvratu. pokračovanie článku
Pred pár dňami sa konala energetická konferencia Financial Times v Londýne. Hoci vedci sa zhodujú v tom, že je potrebné znížiť emisie CO2 z dopravy a výroby energie, aby neprispievali ku globálnemu klimatickému rozvratu, často sa stáva, že výroba najnovších „obnoviteľných“ zdrojov spolieha na obmedzené zásoby „neobnoviteľných“ surovín. pokračovanie článku
Spoločnosť Algenol Biofuels tvrdí, že už čoskoro dokáže vyrábať palivo (etanol) z morských rias za pomoci CO2 zo vzduchu, alebo z uhoľných elektrární. Do konca roku 2009 dokonca na priemyselnej úrovni (v Mexiku). Plocha potrebná na získanie paliva je viac ako 10-násobne menšia ako v prípade výroby etanolu z kukurice. Energetická návratnosť (ERoEI) procesu by mala byť okolo 8 (asi ako v prípade bioetanolu v Brazílii). Ak sa to spoločnosti podarí, zagratulujem jej. Musí ale ešte prekonať niekoľko problémov. pokračovanie článku
Ako práve v týchto chvíľach môžeme vidieť, ekonomika nefunguje bez energie. Množstvo globálneho materiálneho bohatstva je priamo závislé na množstve vyrobenej energie. Aj preto je dnes kľúčové, aby sme investovali do takých zdrojov energie, ktoré sú efektívne. Preto je politika podpory biopalív v EÚ nepochopiteľná – ide o najmenej efektívny zdroj získavania energie. Zvyšovanie energetickej účinnosti je pritom kľúčovou stratégiou EÚ. pokračovanie článku
Doktorand na Ústave systémovej biológie a ekológie AVČR, študent Juhočeskej Univerzity. Moja ekostopa (www.hraozemi.cz) je 2,4 hektárov - ak by každý žil ako ja, potrebujeme 1,3 planéty.
223149489 / aktuálne: 
lacertkoyahoo.com
| << < Február 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
