Michal Kravčík a kol.: Nová vodná paradigma

Autor: Alexander Ač | 29.9.2007 o 16:06 | Karma článku: 6.87 | Prečítané  2483-krát

Ako informoval napr. aj denník SME, Michal Kravčík, zakladateľ mimovládnej organizácie Ľudia a voda vydal novú publikáciu „Nová vodná paradigma“. Pán Kravčík sa na mňa hnevá, pravdepodobne za túto reakciu a tiež preto, že som sa k publikácii nestihol vyjadriť pred jej uverejnením. Tak sa pokúsim obšírnejšie a serióznejšie vyjadriť ku kľúčovým veciam v tejto problematike aspoň teraz. Keďže publikácia je dostupná aj v angličtine, dúfam, že sa k nej časom vydria aj anglicky hovoriaci klimatológovia – jedného som o to už aj požiadal. Predošlú kritiku niektorých tvrdení pozri tu a tu.

Základnou myšlienkou publikácie „Nová vodná paradigma“ je, že zásah človeka do malého hydrologického cyklu sa významne podieľa na regionálnych zmenách počasia. Najmä urbanizované a intenzívne poľnohospodársky obhospodarované územia narušujú vodný režim a to najmä v dôsledku zvýšeného odtoku a zníženého výparu (evapotranspirácie). Jedným z významných dôsledkov zrýchleného odtoku dažďovej vody nad kontinentami by malo byť aj zvyšovanie hladiny oceánov.

Aby bolo možné definitívne tvrdiť, že naozaj dochádza k významnému a trvalému presunu vody z kontinentov do oceánov, je treba mať kvantitatívne znalosti o malom vodnom cykle. V publikácii sa udáva, že každoročne je skanalizovaných 20 miliárd m3 vody (bez citácie) (tj. 20 km3). Zatiaľ čo nikto nemôže pochybovať o zvýšenom odtoku vody do riek a oceánov, vieme tiež, že človek vodu v krajine tiež „zadržiava“. A to stavbou priehrad a odčerpávaním vody na zavlažovanie.

K tvrdeniu, že človek z krajiny vodu odčerpáva, je nevyhnutné zmieniť odhady, koľko vody človek v krajine zadrží. Správa z roku 2000 o priehradách tvrdí:

„Každoročne je odčerpaných približne 3800 km3 sladkej vody z jazier, riek a povodí. Je to dvojnásobné množstvo ako pred 50 rokmi. Asi 67% tohto objemu spotrebuje poľnohospodárstvo.“

Je tiež známe, že niektoré veľké rieky často do mora nedotečú najmä v dôsledku stavby priehrad a zavlažovania (napr. rieka Colorado, Žltá rieka atď.). Ako sa toto prejaví v celkovej bilancii pri hospodárení s vodou?

Na základe týchto údajov by môj odhad bol, že hospodárenie s vodou v konečnom dôsledku prispieva k znižovaniu odtoku sladkej vody do oceánov ;-). Porovnaj čísla – zachytených 3800 km3 (svet) vs. uvoľnených 20 km3 (Európa).

V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že veľké vodné priehrady (napríklad veľká priehrada Tri Úžiny) majú vplyv na regionálne počasie – znižujú množstvo zrážok v okolí priehrady a zvyšujú množstvo vo väčšej vzdialenosti.

Množstvo vody pre svoje potreby však človek často získava na úkor podzemnej vody, ktorej stavy sa dramaticky znižujú v mnohých oblastiach sveta, napr. v Indii. Jedno z navrhovaných riešení v tejto oblasti je postupné zachytávanie dažďovej vody – v súlade s opatreniami ktorá navrhuje Michal Kravčík.

Ďalšie z tvrdení je, že zlé hospodárenie s vodou stojí za nárastom extrémov počasia.

Východiskom pre toto tvrdenie je, že odvodnené plochy zemského povrchu sa viac prehrievajú a majú vplyv na výraznejšie teplotné rozdiely vzduchu a následne na extrémnejšie počasie.

V publikácii je nám poskytnutý príklad víchrice v Tatrách v roku 2004:

„Výstupné sálavé prúdy prehriatej poľnohospodársko-urbánnej krajiny (zóna D) [mesto Poprad] akcelerovali prúdenie vzduchu pri náhlom vpáde studeného frontu cez hrebeň Vysokých Tatier.”

Tu mi chýba dôkaz, že v čase príchodu studenej fronty bol vzduch nad Popradom prehriatejší či suchší, ako nad Tatrami a aký bol tento prípadný teplotný rozdiel. Takéto záznamy teplôt vzduchu by mali byť k dispozícii.

Teplotný rozdiel medzi urbanizovanou oblasťou a okolitou krajinou je totiž ovplyvnený mnohými faktormi – aktuálnou rýchlosťou vetra, oblačnosťou či vlhkosťou vzduchu. Chýba mi tiež vyjadrenie napr. meteorólogov, ako vysvetľujú príčiny tejto katastrofy, ktorý majú nepochybne veľa znalostí z fyziky atmosféry, vplyvu teplotných a vlhkostných rozdielov na rýchlosť a smer vetra a pod.

Zásadne však nesúhlasím s tvrdením, že :

„Je logické, že pri súčasnom trende prehrievania kontinentov ľadovce napríklad rýchlo ubúdajú v Alpách, keďže sú obkolesené „horúcimi platňami“ priemyselných regiónov Európy.

To by znamenalo, že teplo z urbanizovaných oblastí by prispievalo k rýchlejšiemu topeniu ľadovcov. To však úplne ignoruje skutočnosť, že efekt tepelných mestských ostrovov má lokálny charakter a v žiadnom prípade neprispieva k topeniu ľadovcov v horských oblastiach. Ľadovce sa topia rovnako aj v odľahlých oblastiach vzdialených desiatky a stovky kilometrov vzdialených od ľudských mestských sídel. Bolo tiež preukázané, že efekt tepelných mestských ostrovov sa iba minimálne až zanedbateľne podieľa na náraste globálnych teplôt.

Nesúhlasím ani s nasledujúcim odstavcom:

Pritom nepatrné, sotva pozorovateľné (cca 1 %) zvýšenie ročného odtoku do oceánov (v porovnaní s vyrovnanou bilanciou) prostredníctvom riek, na úkor hladín podzemnej vody, pôdnej vlhkosti a rastu vegetácie, by predstavovalo objem vody, ktorý by za sto rokov zväčšil objem oceánov o 36 146 km³ vody, čo zodpovedá stúpnutiu ich hladín o 10 cm (pri zanedbaní zvýšeného odparovania z hladín oceánov či objemovej expanzie vody vplyvom zvýšenej teploty a ďalších faktorov).

Nie je napísané, za aké obdobie – od roku 1900? Ak áno, boli už vtedy zásahy ľudskej spoločnosti do vodného režimu také zásadné? Bol zaznamenaný pokles zrážok (alebo oblačnosti) nad pevninami (s pravdepodobným ročným poklesom 1%)?

Proti tejto teórii tiež svedčí fakt, že od roku 1980 bol zaznamenaný zvýšený výpar nielen nad oceánmi, ale aj nad pevninami (IPCC, 2007) – čo je v rozpore s koncepciou dlhodobého trendu vysušovania kontinentov.

Domnievam sa, že na potvrdenie východísk a dôsledkov teórie, že významným faktorom v regionálnych klimatických zmenách s potenciálne globálnym charakterom je zlé hospodárenie s vodou, je potrebné preukázať, že:

1...nad kontinentami došlo k celkovému poklesu množstva zrážok (klimatické modely predpovedajú opak)

2...nad kontinentami došlo k celkovému poklesu množstva vodnej pary (satelity ukazujú opak)

3...nad kontinentami došlo k poklesu množstva zrážok.

4...nad urbanizovanými oblasťami došlo k výraznému poklesu zrážok

5...lepšie kvantifikovať bilanciu hospodárenia s malým vodným cyklom

Hlavné závery:

Opatrenia, ktoré zmierňujú negatívne účinky urbanizácie a celkového odvodňovania krajiny určite pomôžu pri riešení regionálnych zmien klímy. Napríklad zvýšením vegetačného pokryvu v mestách či opatrení, ktoré zadržiavajú vodu v krajine a pod.

Zadržiavaním vody na kontinentoch sa pravdepodobne nevyrieši problém narastania morskej hladiny, keďže s ďalším otepľovaním atmosféry sa bude topiť voda uložená v pevninských ľadovcoch.

Sústredenie sa len na vodný cyklus a rezignovať na znižovanie emisií skleníkových plynov považujem pri súčasnom stave rozsiahlych poznatkov nielen z klimatológie, za chybu. Je potrebné riešiť ako regionálne, tak aj globálne príčiny zmien podnebia.

 

Dúfam, že takto aspoň čiastočne prispejem k skvalitneniu ďalšej (vedeckej) práce spoločnosti Ľudia a voda.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pošta považuje osadu v Moldave za nebezpečné miesto. Spor vyriešil počítač

Z bezpečnostných dôvodov poštári obchádzajú viac ako 130 adries.

AUTO

Auto ako investícia? Tieto sa oplatia kúpiť

Na cene budú rásť raritné kúsky, ale aj staré škodovky.

ŠPORT

Slovan porazil aj Soči. Hviezdou zápasu brankár Brust

Hlavným strojcom úspechu bol kanadský brankár, ktorý predviedol 38 zákrokov.


Už ste čítali?