Logika je pomerne jednoduchá; teplejšie počasie umožňuje hmyzu včasnejšiu aktivitu a hmyz tak má viac času zháňať potravu a rozmnožovať sa. To mu v konečnom dôsledku umožní mať vyšší počet generácií.
Ekologické dopady takejto zvýšenej aktivity sa budú pravdepodobne líšiť od konkrétneho druhu hmyzu. Pozitívny dopad bude napríklad zvýšená dostupnosť potravy pre predátorov, ktorí sa hmyzom živia, a medzi negatívne dopady bude patriť zvýšené poškodenie rôznych poľnohospodársky významných plodín či hospodársky významných drevín, čo môžeme v niektorých oblastiach sveta už pozorovať (to je aj prípad premnoženia podkôrneho hmyzu v severnej Kanade v provincii Britskej Kolumbie, ktorý zdecimoval hospodársky významné borovicové lesy).
Hmyz patrí medzi tzv. r-stratégov, teda organizmy, ktoré sa na zmeny prostredia dokážu adaptovať najrýchlejšie, zväčša na úkor iných druhov organizmov. R-stratégovia sa vyznačujú malou hmotnosťou, rýchlou výmenou generácií, rýchlym metabolizmom, exponenciálnym rozmnožovaním pri vhodných podmienkach a zvýšenou mierou mutácií. Zo zvieracej ríše patria medzi r-stratégov (hovorí sa im aj oportunistické druhy) napríklad hlodavce. Z rastlín sem patria napríklad buriny a invázne druhy rastlín.
Vo všeobecnosti teda globálne otepľovanie bude nahrávať r-stratégom, ktorým vyhodujú nestabilné podmienky a znevýhodní k-stratégov, teda „pomalé" druhy, ktorým vyhovujú naopak podmienky stabilné. K-stratégovia sa vyznačujú vysokou hmotnosťou tela, menšou schopnosťou migrovať, malým počtom potomkov, vysokým vekom, či pomalým metabolizmom. Často krát ide už o ohrozené druhy.
Altermattove výsledky sú v súlade s teoretickými predpokladmi o šírení hmyzu a jeho reakcii na vyššie teploty, ako aj v súlade s paleoklimatickými údajmi, ktoré dokazujú výrazne zvýšené poškodenie rastlín hmyzom v teplejších obdobiach. Na záver možno konštatovať, že všetky obdobia s prudkým zvyšovaním globálnych teplôt boli spojené s masovým vymieraním druhov.
Viac podrobností o výskume v angličtine tu.
