Vychádzal som z nasledujúcich predpokladov. Auto má spotrebu 100 gramov CO2 na kilometer, počet pracovných dní je 300 (v skutočnosti je ich menej ako 260, ale vyššie číslo umožňuje aj cestovanie cez víkendy) a počet precestovaných km za deň je 100 (2 x 50).
Tým dostaneme emisie 3 tony CO2/rok.
Celkových globálnych emisií CO2 je 36 Gt CO2/rok (tj. 36 miliárd ton CO2/rok) z toho 3 tony CO2 predstavujú v percentách podiel 8.3 x 10-9.
Počet ľudí, ktorým klimatická zmena každoročne zoberie život, je 300 000 (Správa „The anatomy of the silent crisis"). Za rok tak zomrie na následok vašej jazdy autom 0,0025 človeka, teda za 400 rokov zahynie jeden človek.
Som si vedomý nasledujúcich nedostatkov vo výpočte:
I) Samotné číslo 300 000 úmrtí ročne ako následok (antropogénnej) klimatickej zmeny je ľahko napadnuteľné a pravdepodobne ťažko spočítateľné. Ťažko možno ale spochybniť, že na následky klimatickej zmeny ľudia už dnes umierajú. Otázka je, koľko je takýchto ľudí.
II) CO2 nie je jediný skleníkový plyn (ten sa podieľa na zosilnenom skleníkovom efekte asi 60 %), takže tento predpoklad výsledok nadhodnocuje.
III) Predpoklad, že CO2 (respektíve skleníkové plyny) je zodpovedný za „všetko" oteplenie pozorované v poslednom 100-ročí, výsledok nadhodnocuje.
IV) Zmena teploty nerovná sa klimatická zmena. Skleníkové plyny nie sú jediný antropogénny faktor, ktorý sa podieľa na zmenách podnebia, takže tento predpoklad výsledok nadhodnocuje.
V) Zmeny podnebia do budúcnosti nebudú prebiehať lineárne, ale skôr skokovo a tento predpoklad výpočet potenciálne značne podhodnocuje.
Skôr je ale zaujímavejšia otázka: Pri akom počte ľudí, ktorí by preukázateľne zahynuli ako následok antropogénnej klimatickej zmeny by ste sa vzdali dochádzania autom do práce a presťahovali by ste sa (alebo si našli prácu pri mieste bydliska)?
