reklama

Lekcia z minulosti: limit oteplenia o 2°C nie je bezpečný

Súčasný politický cieľ je pokúsiť sa zabrániť globálnemu otepleniu o viac ako 2 °C v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. Hoci nie je celkom jasné, kde sa táto hranica presne vzala, jej presadzovanie možno vystopovať v knihe „Avoiding dangerous climate change" z roku 2006 (Cambridge University Press). Nová štúdia geológov Chrisa Turneyho a Richarda Jonesa, publikovaná v časopise Journal of Quaternary Science však ukazuje, že ani tento limit oteplenia nemožno považovať za bezpečný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (181)

Podľa súčasných poznatkov klimatickej vedy by globálne oteplenie o menej ako 2 °C v porovnaní s obdobím pred industrializáciou spôsobilo veľmi výrazné a dlhodobé zmeny v podnebí a počasí, avšak tieto zmeny by s určitou pravdepodobnosťou mali byť zvládnuteľné ľudskými spoločnosťami (aspoň väčšinou z nich). Nedošlo by k nenávratnému roztopeniu Grónska, zostal by zachovaný Amazonský les, boreálne lesy by sa nestali zdrojom oxidu uhličitého, na monzúnové dažde by sa dalo spoliehať, atď.

Situácia však nemusí byť až taká ružová.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vedci v novej štúdii analyzovali celkov 263 vzoriek z ľadu, oceánov aj pevnín z celého sveta z obdobia posledného interglaciálu. Toto obdobie bolo charakterizované globálnou teplotou vyššou o 1,5 °C v porovnaní s priemerom 1961-1990 (tj. vyššou o 1,9 °C v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou). Je preto ideálne pre štúdium toho, ako môže vyzerať svet s takouto teplotou v blízkej budúcnosti.

Obrázok blogu

Obr.1: Svet v období posledného interglaciálu (pred približne 125 tisíc rokmi) bol podľa Turneyho a Jonesa v globále teplejší približne o 1,5 +-0,1 °C. To približne odpovedá aj iným analýzam z tohto obdobia. Oblasti Aljašky, Grónska a rozsiahle oblasti Euroázie boli však až o 5-10 °C teplejšie, ako dnes. Všimnite si, že aj keď je globálna teplota vyššia, mnohé oblasti sú chladnejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výsledky štúdie tiež podporujú teóriu, podľa ktorej v období pred 135 tisíc rokmi bolo prvotné oteplenie v Južnom oceáne a Antarktíde spôsobené zvýšením príkonu slnečného žiarenia, ktoré bolo spôsobené zmenami v obežnej dráhe Zeme.

Dnes, tzv. Agulhaský prúd môže pôsobiť ako silná pozitívna spätná väzba a zosilniť oteplenie pôvodne spôsobené nárastom CO2. Stalo sa tak v období posledného interglaciálu (pozri červené krúžky ohraničené hrubou čiarou najmä v okolí Afriky - ide o oblasti, kde sa oteplilo najskôr).

V tomto období tiež rástla hladina oceánov rýchlosťou až 6-9 mm za rok, čo je dvoj- až troj-násobná rýchlosť nárastu v porovnaní s dneškom (3,2 mm/rok) a celkovo bola hladina oceánov vyššia o 6,6 až 9,4 metra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štúdia tiež do značnej miery potvrdzuje teplotné trendy nastúpené aj v dnešnom svete, kde sa najviac otepľuje v severských šírkach (pozri obrázok):

Obr. 2.: Odchylky priemerných teplôt v poslednej dekáde (2000-2009) v porovnaní s priemerom rokov 1951-1980.

Profesor Turney o štúdii povedal:

„Výsledky sú pomerne prekvapivé a čo je dôležité, ukazujú, že hladina oceánov bude oveľa vyššia ako sa predpokladá, a že stabilizáciu oteplenia na hranici 2°C v porovnaní s obdobím pred industrializáciou nemožno považovať za "bezpečnú", tak ako to predkladá Európska únia a iní. Nevyhnutný záver je, že emisie [skleníkových plynov] je potrebné znížiť ešte viac."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celú štúdiu nájdete tu.

Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu