V dnešnej správe denníka SME sa píše:
"Vlády v Paríži a Berlíne majú obavy, že Portugalsko sa čoskoro dostane do situácie, kedy nedokáže financovať svoj dlh za rozumných podmienok, tvrdí týždenník Der Spiegel.
Nemecko a Francúzsko naliehajú na Portugalsko, aby urýchlene prijalo medzinárodnú pomoc a zabránilo tak rozšíreniu dlhových problémov do ďalších krajín eurozóny."
Upresním, že vlády v Paríži, Berlíne, ani zvyšku Európy sa (už) vôbec nemusia obávať situácie, že Portugalsko nedokáže financovať svoj dlh, pretože to je 100 % isté.
Upresním tiež, že nejde o žiadnu pomoc, ale o udržiavanie neudržateľnej situácie a zhoršenie situácie v budúcnosti.
Zhrňme si, aký výsledky doteraz priniesla táto takzvaná pomoc.
Tu je vývoj rizikových prirážok (úrokov) na grécke 10-ročný dlhopisy. Čím vyšší úrok, tým drahšie požičiavanie a náklady na obsluhu dlhu:
Vyzerá to tak, že pomoc EÚ a MMF nepomohla, rovnako ani optimistické ubezpečenia slovenského analytika z Volksbank.
Riziková prirážka na grécke dlhopisy dosiahla v posledných dňoch znovu maxima. Kde sa stala chyba?
Tu je Írsko, ktoré prijalo "pomoc" od Európy ako druhé:
Zdá sa, že ani "pomoc"Írsku nezaberá. Len pripomínam, že viem, že Grécko nie je Írsko.
Teraz sa objavujú hlasy, aby aj Portugalsko prijalo "pomoc". Je jasné, že ju príjmu, aj keď budú najprv tvrdiť, že ju nepotrebujú, tak ako to tvrdilo spočiatku Grécko aj Írsko:
Malo by byť každému zrejmé, že ani "pomoc" Portugalsku nepomôže. A tiež pripomínam, že viem, že Portugalsko nie je Grécko, ba dokonca ani Írsko.
A čo Španielsko? Je to predsa len väčšia ekonomika ako Portugalsko, mohlo by vydržať. Ak si to myslíte, skúste si vygoogliť "ghost cities and Spain" (poznámka bokom - Čína je na tom ešte horšie - odporúčam kliknúť):
Zdá sa, že ani Španielsko dlho nevydrží. Príliš viac ako rok mu nedávam.
Aby sme ukončili krajiny PIIGS, pozrime sa ešte na Taliansko, ktoré už nie je taká bezvýznamná okrajová ekonomika Európy:
Zdroj grafov: Agentúra Bloomberg
Situácia zatiaľ nevyzerá tak dramaticky, ako v prípade predošlých krajín, ale tiež to nebude mať dlhé trvanie.
Aké je riešenie? Ako je hádam pochopiteľné, nadmerné zadlžovanie nie je možné trvalo riešiť ďalším zadlžovaním, určite nie v stave, keď nie je možný ekonomický rast, ako tomu bolo po druhej svetovej vojne (Krugman).
Mnohí propagujú škrtanie, a donedávna som aj ja bol zástancom škrtov, keď zadlžovanie nie je riešenie. Bohužiaľ, ani šrtanie toho príliš nerieši, keď výsledný pokles HDP je väčší, ako znižovanie deficitu, ako ukazuje príklad Grécka, kde nezamestannosť vzrástla na viac ako 12 % oproti 7 % pred dvoma rokmi:
Zdroj: John Mauldin
Posledné možnosti sú nasledovné: devalvácia meny (čo vo väčšine prípadov štátov znamená vystúpenie z EMU), reštrukturalizácia dlhu, alebo bankrot.
Všetky tieto možnosti znamenajú väčšie či menšie zníženie životnej úrovne obyvateľov krajiny, ako aj zvyšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými (tak, ako to môžeme pozorovať v prípade rozvojových krajín).
Znižovanie životnej úrovne je presne to, čo by sa dalo očakávať v prípade vyčerpávania (tj. zvyšovania ceny) fosilných palív, v tomto prípade ropy, na ktorej stojí súčasná "uhlíková" civilizácia.
Samozrejme, že USA je oveľa viac zívislé na spotrebe a dovoze ropy, avšak postavenie doláru je výnimočné v porovnaní s Eurom (Američania si stále môžu požičiavať veľmi lacno), preto sa domnievam, že skôr ako dolár, padne Euro, hoci finančná aj sociálna situácia je v Európe neporovnateľne lepšia.
Môžete si však byť istí, že sa realizujú tie najhoršie z možných riešení.
Desaťročia ignorácie toho, že Zem a jej zdroje sú konečné, prináša svoje "ovocie". Party is over.
A na záver pekná pesnička od Guano Apes: LIVING IN A LIE
