Ropné šoky a ekonomické recesie

Autor: Alexander Ač | 16.1.2011 o 8:52 | (upravené 16.1.2011 o 11:13) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  2387x

V týchto dňoch vyšli dva dôležité vedecké články, jeden od profesora ekonómie Jima Hamiltona s názvom "Ropné šoky v histórii" a druhý od tímu prírodovedcov pod vedením profesora Jamesa Browna s názvom "Energetické limity ekonomického rastu", ktorý vydal časopis BioScience.

Až príliš často sa spochybňuje kľúčový súvis medzi ekonomickým rastom a rastom spotreby energie.

Záver Hamiltonovho článku je ten, že v čase po 2. sv. vojne po výraznom náraste ceny ropy vždy dochádzalo k ekonomickej recesii (s jednou výnimkou). Tu sú dva grafy z jeho publikácie:

Hamilton_2010.png

Horný graf ukazuje, že približne od roku 2005 sa ťažba ropy (respektíve všetkých tekutých palív) takmer nezmenila a dolný graf ukazuje cenu ropy v hodnote dolárov z roku 2009. Červená čiara ukazuje cenu ropy dnes (viac ako 90 dolárov za barel). Červená šípka ukazuje obdobie, kedy došlo ku globálnej stagnácii ťažby ropy.

Je viac ako pravdepodobné, že súčasná cena ropy zabráni "oživeniu" ekonomického rastu. Ako som už niekoľkokrát písal, je v najbližších mesiacoch možné očakávať prepad ceny ropy (a finančných trhov) podobne , ako k tomu došlo v roku 2008. 

V tejto súvislosti je veľmi zaujímavý graf o vývoji tvz. "futures", o ktorých niektorí tvrdia, že je ukazovateľom budúcich zásob, respektíve dostupnosti ropy:

oil_futures.png

Z grafu je zrejmé, že obchodovanie s ropu je veľmi konzervatívne - naozaj niekto očakáva rovnakú cenu ropy napr. za dva, štyri, či dokonca šesť rokov, najmä po udalostiach v posledných rokoch?

Druhý zaujímavý článok publikoval Davidson spolu so svojimi kolegami, kde sa venujú energetickým limitom ekonomického rastu. Veľmi ilustratívny je nasledujúci graf:

Davidson_2010.png

Na x-ovej ose je HDP na obyvateľa a na ose y je spotreba energie na obyvateľa. Menší graf ukazuje HDP a jeho vzťah ku ekologickej stope. 

Je zrejmé, že HDP (tj. miera spotreby) nemôže rásť, ak nerastie aj spotreba energie. Môže dočasne, ale iba v prípade, ak sa zvyšuje zadĺženie:

svetovy_dlh.png

Zvislá čiara zobrazuje obdobie, kedy sa prestala ťažba ropy významne zvyšovať. (Zdroj: docent energetických štúdií na univerzite Otago na Novom Zélande, Bob Lloyd)

Celkové zadlženie na svete vzráslo v období 2005 až 2010 takmer dvojnásobne: z o niečo viac ako 30 biliónov dolárov na približne 60 biliónov dolárov. Zvýšilo sa aj svetové HDP dvojnásobne?

Takže nie, neverím, že dôjde k oživeniu ekonomického rastu a následnému splateniu dlhov, ktoré inak nie je možné (bez bankrotu). Bude to presne naopak.

A tiež neverím, že zadlžovanie je "dobré", alebo dokonca "potrebné". Tak, ako nie je pre ekonomiku a štátne rozpočty "dobrý" rast ceny ropy, ako sa snažil v jednej z diskusií tvrdiť ekonóm k môjmu článku s názvom "Grécko a Írsko už zbankrotovali, ďalšie bude Portugalsko":

"... prečo by štáty s najväčšou závislosťou na rope mali mať najzaťaženejšie rozpočty? Predsa žiadny z týchto štátov ropu nedotuje. Neopak, čím viac ropy sa použije, tým vyšší je výnos z DPH a spotrebných daní pre štátny rozpočet."

- ešte by som teda poprosil vysvetliť, prečo Grécko potrebovalo požičať 140 miliárd Euro a Írsko 90 miliárd Euro, keď je drahá ropa, ktorú nedotujú, pre tieto (a ďalšie štáty), taká prínosná. A prečo dlh USA exponenciálne rastie od druhej svetovej vojny? Veď tam spotrebujú takmer 1/4 všetkej ropy sveta

Mám tendenciu riadiť sa presným opakom toho, čo povie, alebo odporučí "mainstreamový" ekonóm.

Domnievam sa, že sme v období, kedy sa končí exponenciálny rast spotreby a ťažby zdrojov energie, exponenciálny rast populácie a znečisťovania životného prostredia. 

Tiež neexistuje na svete politik, ktorý by s takouto správou dokázal vystúpiť na verejnosť, pretože neexistuje dostatočne rýchle, a presvedčivé riešenie.

 


 

UPDATE: Zdá sa, že Mikloš dostáva rozum, Európska únia a MMF ešte nie:

"Verím, že reštrukturalizácia dlhu by pre Grécko bola lepším riešením," povedal Mikloš. "Myslím si, že úver pre Grécko bol od začiatku fatálnym omylom. Vytvorenie Európskeho fondu finančnej stability bolo tiež chybou."
Grécko dúfa, že krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) mu predĺžia splatnosť záchranného úveru. Atény však tvrdia, že reštrukturalizácia dlhu neprichádza do úvahy. Grécky minister financií Jorgos Papaconstantinu to v sobotu (15. 1.) zopakoval v rozhovore pre denník Kathimerini. Túto myšlienku odmietli aj predstavitelia Európskej únie (EÚ) a MMF. (Denník SME)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Tím Európy podľahol Kanade, jediný jeho gól strelil Tatar

Rozhodujúci gól domácich hokejistov sa zrodil po chybe slovenského obrancu Zdena Cháru.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť.


Už ste čítali?