Je jadrová energia „technologická pasca“?

Autor: Alexander Ač | 21.3.2011 o 20:59 | (upravené 23.3.2011 o 9:30) Karma článku: 6,54 | Prečítané:  2300x

Nicole „Stoneleigh“ Foss v rámci prednáškového turné po Európe poctila svojou návštevou aj Bratislavu. Rozhovor o jadrovej katastrofe v Japonsku, energii, cene zložitosti (komplexnosti) a o tom, čo to znamená pre našu spoločnú budúcnosť, je nepochybne zaujímavý. Nicole Foss bude prednášať aj vo švédskom parlamente. Rozhovor viedol Michal Havran.

Dnes už takmer zažívame jadrovú katastrofu v Japonsku, vaša jediná kniha*, ktorú ste napísali, je na tému jadrovej energie. Čo si myslíte, aké je potenciálne nebezpečenstvo možnosti kolapsu v Japonsku?

Stoneleigh: Myslím, že už teraz je to skutočná jadrová katastrofa, už teraz je to druhá najhoršia nehoda v svetových dejinách. Nie je porovnateľná s Černobyľom, lebo tu nebola nekontrolovaná jadrová reakcia. V Černobyle, v type reaktora, ktorý tam mali, došlo k nekontrolovanej jadrovej reakcii, vyrazeniu poklopu, moderátor zachvátil požiar a rozšíril spad po celej Európe. Toto nebude tak vážne, ale je tam viacero reaktorov a niekoľko z nich je už teraz v stave roztavenia a zdá sa, že tavenie je úplne nekontrolované, keďže evakuovali všetkých ľudí, ktorí na mieste pracovali.

Aj helikoptéry.

Stoneleigh: Áno, všetko je odtiaľ preč, takže jednoducho tomu nechali voľný priebeh. To pravdepodobne znamená, že tam bude viacero úplných zrútení, a potom to znamená, že jadro pretečie cez tlakovú vaňu a kontaminuje spodnú vodu, takže pravdepodobne uvidíme výbuchy pary, ktoré rozprášia spad do okolia.

To je to, čo sa deje teraz.

Stoneleigh: Áno, takže si myslím, že tam budú zakázané zóny ako v Černobyle, kde bude úroveň radiácie privysoká, aby tam žili ľudia na veľmi dlhé obdobie.

Tak či tak, na Japonsko to malo už teraz veľký dopad. Myslíte si, že príde akýsi radikálny zlom v našom prístupe k jadrovej energii?

Stoneleigh: Áno, už teraz Nemecko zrušilo** plány predĺžiť životnosť niekoľkých reaktorov. Niekoľko desiatok krajín v posledných dňoch oznámilo, že zrušili plány rozširovania, takže si myslím, že to bude mať veľký vplyv na jadrový priemysel. Jadrový priemysel je známy svojím podceňovaním určitých relatívne jednoduchých tém, takže buduje veľa technologických komplexít, a zároveň má tendenciu prehliadať niekoľko relatívne jednoduchých vecí. Často ľudský faktor a v tomto prípade tsunami, takže všetka elektroinštalácia, základy budov, záložné zdroje sú vystavené pobrežiu, takže riziko zraniteľnosti od tsunami bolo obrovské. Boli naprojektované na zemetrasenie, ale nie na tsunami, ktoré za ním môže nasledovať, a toto je niečo, čo sa malo predvídať v štádiu projektovania. A ak by sa tak stalo, mohli byť schopní dať záložné zdroje na miesta, kde by neboli zničené vlnou tsunami, potom by nestratili schopnosť ochladzovať reaktory.

Ale to sa nestalo. Vy ste veľmi známa ako niekto, kto má holistický veľmi prístup k všeobecnému rozvoju ľudského pokolenia a jeho evolúcii v našej vysoko technologizovanej podobe. Myslíte si, že táto japonská katastrofa môže byť interpretovaná ako jedno z varovaní, že sme možno príliš ďaleko a nie sme celkom zruční so všetkými technológiami, ktoré sme schopní vyvinúť.

Stoneleigh: Áno, sme schopní naprojektovať oveľa väčšiu zložitosť, ako na akú sa môžeme spoľahnúť, či zvládnuť. Takže toto je komplexita, ktorá presahuje samu seba s obrovskými rizikami. A jadrová energia je jedna z inštalácií, ktorá tvorí jedno z najväčších rizík, s týmto jej technologickým presiahnutím sa. Ale je tu množstvo jednoduchších vecí, a keď bolo zemetrasenie na východnom pobreží myslím v 70-tych rokoch, opisovalo sa to spôsobom, že keď vypadla elektrina, začali sa zatvárať technologické pasce. A tak ľudia uviazli v metre, vo výťahoch, čiže je mnoho vecí, ktoré môžu zlyhať, keď zlyhá komplexita. Elektrárne sú vo všeobecnosti najzložitejšie a tie jadrové sú ešte komplexnejšie, no aj obyčajné elektrárne sú neuveriteľne komplexné a tvoria závislosti, ktoré si neuvedomujeme, kým ich máme. A potom odrazu svet proste prestane fungovať spôsobom, na aký sa ľudia spoliehajú. A to spôsobuje obrovské problémy.

Čo by sme teda mali urobiť? Nejaký krok späť k jednoduchosti? K životu v menej zložitom svete s menej komplikovanými technológiami? Alebo ovládnuť tieto lepšie? Čo navrhujete vy?

Stoneleigh: Myslím, že neodvratne smerujeme k životu v jednoduchšom svete, lebo jediný spôsob akým dokážeme vytvoriť a udržať komplexitu, je s obrovským prísunom energie, ktorý myslím v budúcnosti nebudeme mať. Pretože podľa scenára ropného zlomu, množstvo energie dostupnej našej spoločnosti bude oveľa menšie. To nezvratne znamená menej socio-ekonomickej komplexity, čiže nášho ústupu k jednoduchšej spoločnosti.

Ale vy ste jedna z tých, ktorí píšu intenzívnym spôsobom o ropnom zlome a niektoré zo štúdií uvádzaných zväčša veľkými korporáciami, vysávajúcimi zdroje, hovoria, že to je holý nezmysel, že stále máme zásoby ropy na 50-60 rokov a potom by sme sa mali, slovami Stephena Hawkinga, presunúť na iné planéty. Je to tak jednoduché.

Stoneleigh: Veru, aké jednoduché!

Znie to tak, však? Čo si myslíte, ak vám niekto hovorí, že ste len súčasťou konšpirácie na túto tému? Máte politickú motiváciu? Alebo ste len typ človeka pokúšajúceho sa varovať ostatných o nebezpečenstve, ktorému čelíme?

Stoneleigh: Pokúšam sa vysvetliť pravdu, ako ju vidím, a keďže pre nikoho nerobím, nik ma neplatí, som úplne slobodná povedať čo len chcem, čokoľvek, v čo verím, že je pravda. Myslím, že korporácie sú tie s politickou agendou a tendenciami hovoriť to, čo prinesie peniaze do ich spoločnosti tak, aby nevystrašili svojich podielnikov rečami o tom, že ich biznis nemá základy. Oni sú tí, ktorí majú sklon k šíreniu dezinformácií. A tiež sa veľmi sústreďujú na veľmi úzky obzor bez porozumenia kontextu, v ktorom veci fungujú. Takže ak sa pozrú na oblasti, ktorým sa venujú, nechápu napríklad dopad finančnej krízy na fungovanie ich biznisu. Nazerajú na to veľmi úzkym technickým spôsobom, a ten nikdy naozaj nefunguje. Plus sú veľmi technologicko-optimistickí. Celé svoje kariéry investujú do úspechu technológií a väčšiny doteraz úspešných technológií, ktoré automaticky prenášajú do budúcnosti. Majú sklony k preceňovaniu svojich rezerv, preceňovaniu ich dostupnosti, či už sú potvrdené, pravdepodobné, alebo možné. Majú tendenciu predpokladať, že budú pravdepodobné, či isté, že rezervy bude možné vyťažiť. V skutočnosti, mnoho z nich nebude, lebo nie sú dostupné. Technológia, ktorá by na to bola potrebná, je príliš drahá, alebo jednoducho k nej nebude prístup, alebo bude nedostatok čistej energie (tj. rozdiel medzi energiou investovanou a získanou). Alebo bude príliš nestabilná geo-politická v danej oblasti, čiže riziko ťažby bude privysoké. Existuje toľko aspektov, ktoré nezohľadňujú, keď sa pozerajú na rezervy. V zemi zostalo určité množstvo ropy, ale množstvo čistej energie klesá a táto čistá energia je dôležitejšia ako aktuálne množstvo rezerv. Raz dospejeme do štádia, že čistej energie bude primálo a nebude žiadny zdroj energie, bez ohľadu na množstvo energie pod zemou. Jednoducho nebude možné ju vyťažiť.

Nicole, spýtam sa vás poslednú otázku. Ako zlúčiť našu túžbu po zložitosti a bezpečný život na tejto Zemi?

Stoneleigh: Je to veľmi náročné, pretože zložitosť plodí ďalšiu zložitosť, takže táto zložitosť prináša problémy, ktoré človek rieši ďalšou zložitosťou. Ale keď zložitosť zájde priďaleko, ďalšie zvyšovanie zložitosti vlastne začne veci viac zhoršovať, ako im pomáhať***. No nemôžeme jednoducho upustiť od zložitosti bez veľmi nepohodlných zmien. Nanešťastie, či sa nám to páči, alebo nie, budeme donútení presne toto urobiť. Nemôžeme vyriešiť problémy zložitosti, tým že sa pokúsime pohnúť smerom od nej dobrovoľne, ale realita nás k tomu donúti - k zjednodušeniu. Jednoducho odstraňovaním vrstiev zložitosti, skôr ako reformovaním systému. Myslím, že sa jednoducho budeme zbavovať vrstiev zložitosti, až kým sa nedostaneme do situácie, v ktorej budeme mať znovu fungujúcu spoločnosť. Ale tá doba úprav bude veľmi bolestivá a bude trvať niekoľko rokov.

Ďakujeme veľmi pekne, že ste prišli a dúfam, že vás čoskoro uvidíme o pár mesiacov na verejných prednáškach v Bratislave.

Stoneleigh: Bude mi potešením.

Ďakujeme veľmi pekne.


 

POZNÁNKY:

*Ide o diplomovú prácu na tému: „Jadrová bezpečnosť a medzinárodné vzťahy: Rusko a Východná Európa", ktorú obhájila na Oxfordskom inštitúte pre energetické štúdie.

**Presnejšia formulácie je nie „zrušilo", ale „dočasne pozastavilo" plány predĺžiť životnosť jadrových reaktorov postavených pred rokom 1980. Pozri napr. tu.

***Tento stav charakterizuje schematický graf prof. Josepha Taintera:

Tainter1.gif

Zdroj: Jay Hanson: V určitej fáze prináša riešenie problémov viac negatív, ako pozitív. Môžeme to pravdepodobne pozorovať na príkladoch ako je "záchrana Grécka", "pestovanie biopalív", "výskum klimatickej zmeny", a podobne.

****Vývoj množstva energie z jadra v rokoch 1965-2009 podľa BP Statistical Review of World Energy:

Jadro_svet_2010.png

Doterajšie maximum výkonu všetkých jadrových elektrární bolo dosiahnuté v roku 2006.

 



 

Pôvodný rozhovor so Stoneleigh na Youtube si môžete pozrieť tu. Starší rozhovor z konferencie ASPO 2010 na FinWebe si môžete prečítať tu. Nicole Foss bude prednášať aj vo švédskom parlamente.

Stoneleigh bloguje na portáli www.TheAutomaticEarth.BlogSpot.com a tento blog patrí medzi 8 najčítanejších finančných blogov (asi 350-400 000 prečítaní každý mesiac).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?