Mikloš má rád pyramídové hry. Urobí pre ich udržanie všetko.

Autor: Alexander Ač | 14.5.2011 o 14:40 | (upravené 14.5.2011 o 18:41) Karma článku: 13,06 | Prečítané:  4490x

Včera mi prišla do mailboxu od SDKÚ správa s predmetom: „Podali sme návrh na zlacnenie hypoték". To by na prvé počutie mohlo znieť ako dobrá správa. Pri troche snahy je ale zrejmé, že hypotekárny „biznis" je klasickým príkladom pyramídovej hry.

Tu je príhovor ministra financií Mikloša o opatreniach, ktoré vedú „k zlacňovaniu hypoték". Podľa vlastných slov „urobí preto všetko":


V „predkrízových" rokoch 2005 až 2008 sa priemerná cena nehnuteľnosti na Slovensku takmer zdvojnásobila(!!!) z 800 na 1600 Eur/m2.

ceny_bytov_SK.png

Zdroj: Národná banka Slovenska

Zjavne existuje veľa faktorov, ktoré určujú priemernú cenu nehnuteľností. Ktorý je ale ten hlavný? Základná ekonomická poučka hovorí, že cena tovaru sa zvyšuje vtedy, ak rastie dopyt. Naskytuje sa logická úvaha, že umožnenie prístupu pôžičke (najmä mladým) ľuďom, ktorí na byt ešte nemajú našetrené, zvýši dopyt.

Nasledujúci graf ukazuje vývoj hypotekárnych úverov UniCredit Bank na Slovensku:

Uvery_UniCredit.png

Zdroj: Investujeme.sk

Od roku 2009 sa pokles cien nehnuteľností spomalil (takmer zastavil), a odvtedy sa zvýšilo aj poskytovanie úverov. 

Keďže ide o údaj z jednej banky, nie je možné zovšeobecniť, že hlavný faktor v raste/poklese cien bytov je práve poskytovanie (lacných) úverov.

Profesor ekonómie Steeve Keen sa dlhodobo venuje analýze hypotekárneho trhu v Austrálii, pozrime sa, aká situácia je tam. Tu je vývoj cien nehnuteľností v Austrálii od roku 2000:

Nehnutelnosti_Australia.png

Zdroj: Steeve Keen

Graf ukazuje, že od roku 2000 je cena nehnuteľností viac ako 2,5-násobná (červená čiara ukazuje ceny a modrá čiara ukazuje medziročnú zmenu ceny v %), pričom v rokoch 2005-2008 bol nárast ceny nehnuteľností pomalší, ako na Slovensku.

V ďalšom grafe ukazuje Keen závislosť medzi zmenami cien nehnuteľností a množstvom poskytovaných (hypotekárnych) úverov:

ceny_hypoteky_AUS.pngceny_hypoteky_AUS.png

Zdroj: Steeve Keen

Červená čiara ukazuje medziročnú zmenu ceny nehnuteľností v % a čierna čiara zmenu v hypotekárnych úveroch.

Korelácia (závislosť) medzi zrýchlením hypotekárneho zadlžovania a rastom cien nehnuteľností je 0.58, to znamená, že 58 34 % zmeny ceny možno vysvetliť hypotekárnymi úvermi. (Mimochodom, hypotekárny dlh ku HDP v Austrálii sa zvýšil z 20 % v roku 1990 na takmer 90 % v roku 2010(!).

Pán Mikloš nám síce môže dočasne umožniť lacnejšie hypotéky, ale to iba povedie k ďalšiemu rastu cien nehnuteľností. To je to čo naozaj chceme?

Prečo ide o pyramídovú hru? Jednoducho preto, lebo rast cien nehnuteľností nevytvára skutočné, ale iba virtuálne bohatstvo (založené na nesplatitelnom dlhu) a tí, ktorí sa do tejto pyramídy zapoja najneskôr, utrpia najviac.

Ľahký prístup k hypotékam vedie ku zvýšeniu dopytu, ten vedie k nárastu cien, nárast cien vedie nárastu zadlžovania (a nárastu splácania úrokov z týchto úverov a teda nárastu úrokových (!) ziskov bánk) až kým sa celý systém nezrúti.

V USA hypotekárna pyramídová hra skolabovala v júni roku 2006, odvtedy sa ceny nehnuteľností prepadli a ďalej klesajú, obludný nesplatiteľný dlh však zostal:

Ceny_dlh_USA.png

Zdroj: BusinessInsider 

Hoci sa nárast cien nehnuteľností v USA môže zdať z hľadiska histórie extrémny, je nižší ako vo väčšine krajín EU:

Hypotekarna_bublina_svet.png

Zdroj: BusinessInsider

Najextrémnejší nárast zašilo Írsko, a všetci vieme v akej situácii sa nachádza. Slovensko v grafe nie je, ale minimálne v rokoch 2003-4 v porovnaní so zvyškom krajín EÚ bol rast cien extrémny:

nehnutelnosti_2003_4.png

Zdroj: Národná banka Slovenska


a v rokoch 2005-2008 sa ceny nehnuteľností znovu takmer zdvojnásobili(!) (viď prvý graf).

Nebol by som príliš prekvapený, ak by Slovensko zažilo podobný rast cien nehnuteľností ako Írsko, veď predsa ešte v roku 2007 to podľa súčasného ministra financií „bol náš vzor", a ako ukazuje v príhovore o „lacných hypotékach", Írsko stále náš vzor je.

Otázka je, ako bude vláda riešiť situáciu, keď pyramídový hypotekárny „trh" skrachuje, a finančný sektor bude potrebovať „záchranu". Pôjdeme cestou Islandu, alebo Írska?

Rada pre ľudí, ktorí naozaj chcú slušne (a udržateľne) bývať a nechcú prispievať ku zvyšovaniu nerovností medzi bohatými a chudobnými:

Nezadlžujte sa. Ukážete tak politikom, že nechcete hrať ich pyramídové hry s nimi.

Urýchlite tak to, čo je aj tak nevyhnutné: krach značnej časti finančného sektora (hrôza!) a pokles cien nehnuteľností (hrôza pre tých, čo si „kúpili byt na vrchole pyramídy").

Bonusové video o tom, ako skončilo Írsko:

Finančný analytik Max Keiser: "It is bad, very bad." + Ghost towns.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?