Komoditné a akciové trhy sú úzko prepojené. Nasledujúci graf ukazuje vývoj indexu S&P 500 za posledných 5 rokov:
Cena ropy dosiahla maxima 14. júna 2008, potom začal prudký pokles ceny až na 30 dolárov za barel. Tri mesiace po panickom výpredaji na komoditných trhoch, tj. 15. septembra došlo ku kolapsu investičnej banky Lehman Brothers (s ratingom AAA). To všetko sa odohralo viac ako rok od začiatku poklesu indexu S&P 500. Ten začal znovu pomaly klesať od 26. 4. 2011 a za posledný týždeň môžeme pozorovať panický pokles. Ten sa však iba začal.
Nasledujúci graf ukazuje vývoj ceny ropy WTI podľa EIA:
Cena ropy WTI dosiahla posledné maximum 2. mája 2011 a odvtedy klesá. Tento pokles je (zatiaľ) pomalší ako pri prvom výpredaji. Nikto nedokáže povedať, ako rýchlo či na akú úroveň cena ropy (a ostatných komodít, napr. potravín) nakoniec klesne, než začne znovu (prudko) rásť. Isté je, že ešte klesne výrazne a pokles bude trvať niekoľko mesiacov. Je možné tiež očakávať ešte väčší percentuálny prepad indexu S&P 500 a (samozrejme) ďalších indexov.
Možno tiež veľmi pravdepodobne očakávať bankrot niektorej z veľkých finančných inštitúcií, ktorých akcie sa prepadli už počas prvej fázy krízy, a ďalej klesajú, napríklad v Európe sa hovorí o Société Générale:
alebo v USA o Bank of Amerika:
Opakujem, vo vlastnom záujme neverte rôznym „analýzam", že ide o krízu „dôvery", či „novú" krízu, či „prechodnú" krízu, či krízu ktorá sa „nedotkne ekonomiky", a ďalšie podobné nezmysly.
Avšak najväčší (a najčastejšie používaný) argument je, že „toto nikto nemohol predpokladať".
Ide jednoducho o druhú fázu pokračujúcej deflácie, tak, ako to bolo počas Veľkej depresie v 30. rokoch minulého storočia, a Bernanke ani Trichet s tým nič nenarobia.
Spomínam si na blog (z 15. augusta 2010), kde som informoval o prognóze Nicole Foss a o príchode depresie, poklesu ceny ropy a paniky na finančných trhoch, tu je reakcia slovenského ekonóma (ktorého považujem za seriózneho, dokonca sme sa stretli, bohužiaľ ale s malou znalosťou histórie?):
„Krasne grafy :-) Niekto hore spominal aj Elliotove vlny... Ale to vsetko su netestovane spekulacie. Porovnavat tuto krizu s Velkou len na zaklade nejakych citacii a grafov DJIA z tychto obdobi je o nicom. Nechapem preco sa ludia pri kazdej krize (napr. aj tej z roku 2000, staci poguglit) snazia ukazat, ze bude horsia ako ta z 1929.
... Vies ako sa pohybuju indexy?
Takmer nahodne, takmer nepredpovedatelne (t.j. ak by si ich testoval na random walk (s trendom), tak by si bol k nemu velmi blizko). Proste je to ako uhadnut, ci padne hlava alebo orol. Minule pozorovania ti velmi nepomozu... "
Súhlasím, že presná predpoveď je nemožná, ale trendy nepustia. Napríklad som očakával skorší začiatok poklesu akcií a cien ropy.
Tu je ďalšia reakcie našeho „vševedúceho všeskeptika" Jurislava (nech už je to ktokoľvek) k spomínanému článku:
„Možno sa ti dostalo takého zjavenia, ale čo my chudáci, ktorým sa ho nedostalo?"
Nemám pocit, že by sa mi "dostalo zjavenia".
No a aby som nezabudol na milovníkov nezmyslu, že „voľný trh všetko vyrieši", tu je ilustratívny obrázok:
Nepochybne najlepší spôsob ako riešiť dlhodobé problémy, no nie?
No a na záver, nezabudnite sa pousmiať nad „filozofickými" článkami o „konci socializmu", alebo o konci „kapitalizmu", či o konci „keynesianismu" a konci rôznych "izmov". Ani jedno z toho nie je pravda.
Skúste sa radšej sústrediť na skutočné trendy ako: vzostup populizmu, vzostup extrémizmu (v každom smere), častejšie sociálne nepokoje, rast kriminality, rast nezamestnanosti, rast chudoby, koncentrovanie ubúdajúceho bohatstva v rukách stále menšieho počtu ľudí, a pod.
A na záver záver záver: Nezadlžujte sa. Držte si hotovosť. Nekupujte zlato.
Súvisiace články (nie náhodne generované):
Cena ropy musí klesnúť (FinWeb)
Druhá fáza krízy: Psychológia bublín a poučenie z minulosti
Španielska (čoskoro) európska revolúcia
Michael Maloney: ropa za 10 dolárov a koniec doláru
UPDATE: Finančný analytik Max Keiser vo svojej poslednej správe hovorí (8 min 40 sek, oplatí sa ale vidieť celé video, začína anlýzou nepokojov v Londýne a dopadmi kvantitatívneho uvoľňovania):
"...takže toto je zlom zadlžovania (peak credit), v súčinnosti so zlomom ropy a zlomom všetkého ostatného.. zlom globalizácie, zlom finančníctva... takže všetko sa rúca, a rúca sa v rôznych krajinách rôznym spôsobom..."
V rozhovore sa okrem iného spomína, že Saudská Arábia potrebuje najmižšiu cenu ropy okolo 85 dolárov za barel, aby sa vyhla (sociálnym) problémom vo vlastnej krajine. S ďalším poklesom ceny ropy je možné teda očakávať zníženie ťažby ropy v Saudskej Arábii (ale aj inde) a zdôvodnené to bude poklesom dopytu, podobne ako sa to stalo v roku 2008:
