Centrálne banky príliš zaháľajú

Autor: Alexander Ač | 28.3.2012 o 20:10 | (upravené 28.3.2012 o 20:25) Karma článku: 6,82 | Prečítané:  1250x

Pomerne jednoduchým výpočtom sa dá určiť, koľko peňazí a dlhu chýba v obehu, aby bolo všetko zasa v poriadku. Presnejšie, aby mohol systém fungovať tak, ako doteraz. Teda exponenciálnym rastom. V USA chýba približne 12,8 biliónov dolárov (dlhu), Európa musí dotlačiť ešte približne 2,7 biliónov Eur (hotovosti).

Každý rast v percentách za určité obdobie predstavuje exponenciálny rast. Či je to 0,1 % za rok, alebo 10 % za rok. Ak napríklad čínska ekonomika rastie rýchlosťou 7 % za rok,  tak dôjde k zdvojnásobeniu jej veľkosti každých 10 rokov. Približný výpočet urobíme rýchlo pomocou tzv. pravidla 70, tj. 70/(rast v percentách) = počet rokov, potrebných na zdvojnásobenie veľkosti. A keďže súčasný systém funguje na princípe splácania alebo získavania úrokov (v % za rok), dokáže bez problémov fungovať, iba ak exponenciálne rastie.

 

Teraz v stručnosti k tomu, prečo americká centrálna banka (FED) pristúpila k „nekonvenčným" prostriedkom stimulácie ekonomiky, teda kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Hlavnou príčinou bolo, že nebolo možné už ďalej znižovať úrokové miery (pre stimuláciu požičiavania), keďže tie sú na nule (tzv. funds rate):

FEDFUNDS_Max_630_378.png

Zdroj: St. Louis FED

FED teda pristúpil k aktívnemu nákupu majetku a rozširovaniu svojej bilancie. Problém však je, že tieto peniaze sa do reálnej ekonomiky príliš nedostávajú, a exponenciálny rast dlhu (+obeživa) sa zastavil:

kolko_chyba_1.png

Vývoj dlhu (ten dnes tvorí asi 350 % HDP v USA) a obeživa MZM (údaj o M3 prestal FED uverejňovať v roku 2006). Amerike "chýba" v ekonomike takmer 13 biliónov dolárov, najmä vďaka kolapsu na trhu s nehnuteľnosťami. Červená čiara ukazuje exponenciálny model, ktorý vysvetľuje až 99 % nárastu (doteraz). Zdroj: St. Louis FED

Takže aby pokračoval rast ekonomiky ako doposiaľ (business as usual), v USA je potrebné vytvoriť dodatočných 12,8 biliónov dlhu, ktorý bude neskôr potrebné premeniť na reálne peniaze (ak nemá dôjsť k bankrotom). FED (a centrálne banky všeobecne) môže zaručiť rozširovaním svojej bilancie zvýšený prísun peňazí, ale nedokáže zaručiť, aby sa tieto peniaze v ekonomike používali. Nato, aby sa tieto peniaze používali, musia existovať reálne hodnoty.

V Európe je situácia podobná. Keďže som sa nedostal k údaju u celkovom množstve (ne)vytvoreného dlhu, tu je údaj o vývoji peňazí M3 (čo je najširšia definícia peňazí):

kolko_chyba_2.png

V Európe takisto došlo k zastaveniu exponenciálneho rastu množstva peňazí v obehu, a teda aj k zastaveniu (spomaleniu) rastu HDP. Viac grafov pre pochopopenie finančnej krizy asi nie je ani potreba. Zdroj: ECB

Európe teda chýba dostať do obehu ešte ďalších približne 2,7 bilióna Eur (avšak množstvo nimi vytvoreného dlhu musí byť ešte niekoľko-násobne vyššie). Ak sa to nepodarí, nie je možný ani exponenciálny rast.

Takže držme centrálnym bankám palce v „monetizácii" (speňažovaní) dlhu, aby mohlo ísť  všetko hladko tak, ako doteraz. A samozrejme, držme palce navyšovaniu Eurovalov ;-)

To, prečo si (mainstreamoví, alebo možno neoliberálni) ekonómovia, ktorí presadzujú takýto prístup (teda monetizácie dlhu) myslia, že exponenciálny rast množstva peňazí môže pokračovať donekonečna, je otázka pre nich...

A nie, neobstojí argument, že si to nemyslia, pretože ak by si to nemysleli, nenavrhovali by ako „riešenie" dlhu, vytváranie ďalšieho dlhu.

Takže čo bude ďalej?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?