Na veľkosti nezáleží: Jeden bilión Euro nestačí

1.4.2012 o 12:09 (upravené 1.4.2012 o 12:29) | Karma článku: 8.92 | Prečítané  1292-krát

Minulý týždeň vo štvrtok navrhol francúzsky minister financií Francios Baroin, aby bol európsky záchranný fond zvýšený na 1 bilión Euro. Nemecký časopis Der Spiegel priniesol informáciu, podľa ktorej na „záchranu" Eurozóny nemusí stačiť ani jeden bilión Euro. Súčasná populácia 17 krajín Eurozóny je takmer 332 miliónov ľudí. To znamená, že každý obyvateľ Eurozóny, vrátane dôchodcov, detí, a nezamestnaných by musel prispieť sumou 3 012 Euro.  Na každého pracujúceho človeka je to viac ako 5 000 Euro.

Už dnes by malo byť každému jasné, že jeden bilión Euro, teda presne 1 000 000 000 000 Euro, nemôže stačiť, pretože žiadny objem peňazí nestačí. Niekedy na veľkosti jednoducho nezáleží.

Problém Eurozóny totiž spočíva v PRÍLIŠNOM objeme dlhu (teda ide o problém nesolventnosti, NIE nedostatku likvidity), ktorý nikdy nemôže byť splatený konvenčnou cestou. Jediným možným riešením je odpísanie dlhu (alebo ak chcete, bankrot), iná možnosť neexistuje.

Španielom, podobne ako Grékom, už trpezlivosť pre navrhované „riešenia" postupne dochádza:

Zdroj: Zerohedge. Viac obrázkov zo štvrtkových španielskych protestov, ktorých sa priamo zúčastnilo viac ako milión ľudí, pozri tu.

Európe nechýbajú totiž peniaze, ale prírodné zdroje, presnejšie zdroje energie. Jedinou európskou krajinou, ktorá má v súčasnosti ešte nejaké energetické zdroje, ktoré môže vyvážať, je Nórsko:

Norsko_ropa.png

Vo februári Nóri vyviezli 44,2 miliónov barelov ropy a vďaka vysokým cenám ropy si užívajú rekordný obchodný prebytok. O pár rokov však už ani 7. najväčší exportér tohto najcennejšieho zdroja nebude mať čo vyvážať. Ešte v roku 2001 Nóri vyviezli viac ako 3 milióny barelov ropy denne.

Nórsko je tiež prakticky jedinou krajinou v Európe, ktorá vykazuje dlhodobo prebytky štátneho rozpočtu (viac ako 10 %):

Eorozona_deficity_2010.png

Prerušovaná čiara ukazuje 3 % hranicu pre rozpočtový deficit, ako ho to stanovujú Maastrichtské kritéria. Zdroj: Eurostat.

A aby toho nebolo málo, tak Nóri presúvajú svoje investície mimo krajín Eurozóny, hádate správne, z dôvodu dlhových problémov (informuje denník SME):

 

Nórsko presúva miliardy, ktoré získalo z ťažby ropy, mimo Európu. Štátny ropný fond by mal v budúcnosti vyše polovicu svojich prostriedkov investovať na iných kontinentoch. Nórsko týmto spôsobom regauje na straty spôsobené dlhovou krízou."

Nie príliš veľká vďaka verným zákazníkom!

Otázka ešte zostáva, ako dlho budú ešte Rusi vyvážať ropu (a zemný plyn) do nesolventnej Európy, alebo budú stále viac zdrojov presúvať do Číny.

A ak (náhodou) stretnete nejakého ekonóma, ktorý vám bude tvrdiť, že súčasné vysoké ceny ropy sú „dobré", pretože signalizujú vysoký "dopyt", odkážte ho napríklad na tento nedávny článok z Grécka (denník SME):

Spoločnosť PPC, najväčší grécky producent elektrickej energie, zaznamenala za 4. štvrťrok 2011 rekordnú stratu. Dôvodom sú vysoké ceny palív a vyčlenenie väčšieho objemu rezerv na krytie prípadných strát spojených s hospodárskou krízou v krajine."

Európska únia v súčasnej podobe dlho neprežije. Takže asi tak.

 

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

Islamský štát sa chváli masakrom desiatok ľudí

Video ukazuje popravy desiatok šiitov. Džihádisti chcú zastrašiť vojakov.

Z DOMOVA

Pozrite si rebríček najlepších škôl na Slovensku

Podľa typu školy a toho, koľko má peňazí na žiaka, nezistíte, aká je kvalitná.

KOMENTARE.SME.SK

Cynická obluda: Maďari sami sebe

Viktor Orbán už hľadá vzory viac na východe. Lacné vtipy na úrovni ich autora.


Už ste čítali?