Presný názov tejto 69 stránkovej štúdie s 58 citáciami znie:
Ropa: ďalšia revolúcia. Bezprecedentný nárast ťažobnej kapacity ropy a čo to znamená pre svet.
Zaujímavý je fakt, že štúdia má iba jedného autora, čo je pri takých komplexných problémoch akým je ropný zlom, nezvyčajné, a veľa citácií v práci nepochádza z recenzovaných vedeckých časopisov. Poďme ale k údajom uvedeným v správe:
Bledozelené stĺpce ukazujú ťažobnú kapacitu v roku 2011 a tmavozelené stĺpce ukazujú predpokladanú ťažobnú kapacitu v roku 2020. Všimnite si, že nejde o aktuálnu ťažbu ropy, ale iba ťažobnú kapacitu.
Začnime so Saudskou Arábiou, ako najvýznamnejším vývozcom ropy (spolu s Ruskom). Ak by sa mal naplniť Maugeriho predpoklad, Saudská Arábia by musela každý rok až do roku 2020 pridať k súčasnej ťažbe ropy približne 500 tis. barelov denne (aby tak celkovú ťažbu zvýšila, plus obmedzila približný pokles ťažby ropy z existujúcich ropných polí asi o 5 %). Čo hovoria iné prognózy na základe doteraz objavených zásob ropy:
Graf ukazuje ťažbu a spotrebu ropy od roku 1965 (podľa British Petroleum, BP), a červené body ukazujú aktualizované údaje do roku 2011 (podľa BP). Čiary ukazujú predpoveď ťažby a spotreby ropy do roku 2050 (Brown a Foucher, 2006).
Ide o prognózu vývoja ťažby a spotreby ropy v Saudskej Arábii (SA) podľa Browna a Fouchera z roku 2006. Hoci v roku 2011 dosiahla SA rekordné úrovne ťažby, domáca spotreba rástla rýchlejšie a vývoz ropy klesal. Podobný vývoj (teda pokles ťažby a rast spotreby) sa ale očakáva aj v prípade ďalších významných vývozcov ropy (Rusko, Nórsko, Irán, SAE, Líbya, Mexiko, atď...), s výnimkou Iraku, kde sú najväčšie nevyťažené zásoby ropy.
Je možné, že súčasná ťažba ropy sa ešte pár rokov udrží na súčasnej úrovni, ale iba za cenu rýchlejšieho poklesu ťažby v budúcnosti. Ale ak aj budeme súhlasiť s (ultra)optimistickými predpokladmi Maugeriho (napríklad reálny pokles ťažby konvenčnej ropy cca 6-7 % ročne, vs. ním udávaných 2-3 % ročne), krajiny dovážajúce ropu už sú za ropným vrcholom:
OECD - pokles spotreby ropy o takmer 2 milióny barelov denne od roku 2006:
Zdroj: Stuart Staniford
USA - pokles spotreby ropy približne o 2 milióny barelov denne oproti rokom 2006-7:
Zdroj: Stuart Staniford
A nasledujúci graf ukazuje globálny vývoz ropy podľa posledných údajov BP:
Zdroj: British Petroleum
Maugeriho projekcie ťažby ropy, ktorej pokles na súčasných ropných poliach by z veľkej časti mali nahradiť nekonvenčné zdroje predpokladá stabilne pomerne vysoké ceny ropy nad 70 dolárov za barel. Osobne považujem tento predpoklad za najviac optimistický, keďže dlhová kríza bude v nasledujúcich mesiacoch-rokoch tlačiť ceny ropy dole (až niekde ku hranici 20-40 dolárov za barel), čím sa stane väčšina, alebo skôr všetky nekonvenčné zdroje ropy neekonomickými - teda pôjde o stratové investície. Prečo by ceny ropy mali ešte klesnúť? Pretože si takto drahú ropu jednoducho nemôžeme dovoliť. Len od roku 2005 sa celkový svetový externý dlh takmer zdvojnásobil (z 30 na 60 biliónov dolárov) a väčšina tohto dlhu je nesplatiteľná. V skutočnosti ale rastie dlh rýchlejšie ako reálne HDP už od začiatku 80. rokov (kedy globálna spotreba energie/ropy na osobu dosiahla maxima) a výsledkom tohto neudržateľného zadlžovania je prebiehajúca dlhová deflácia, ktorá sa momentálne najviac prejavuje v Európe.
A koniec-koncov aj samotný Maugeri v správe konštatuje, že jeho scenár je realistický iba v prípade, že nedôjde k finančnej kríze.
Mimochodom, stále sa môžete domnievať, že ekonomické problémy Grécka, Írska, Portugalska, Španielska a Talianska nesúvisia s ich štrukturálnou vysokou závislosťou od ropy.
A takisto si môžete myslieť, že nedostatok paliva v krajinách ako Nigéria, Čína, Egypt, India, Malawi, Nepál, Pakistan, Rusko, Tanzánia, Uganda, alebo Jemen, s ropným zlomom nijako nesúvisia.
A dnes šéf ECB (Super)Mario Draghi znížil úrokový sadzbu na histoické minimum 0,75 %, hádajte prečo (výsledok: savers are screwed, debtors are "saved")....