Britská ekonomika je katastrofa. A vraj nikto si nie je istý prečo.

Autor: Alexander Ač | 1.2.2013 o 8:30 | Karma článku: 9,66 | Prečítané:  2619x

Niekedy je človek jednoducho prekvapený. Z toho, ako málo ľudia vedia o okolitom svete. Prekvapenie je ešte o to väčšie, keď okolitému svetu nerozumejú odborníci, ktorý by danej problematike mali predsa len aspoň trochu rozumieť. Také prekvapenie vo mne vyvolal článok o britskej ekonomike, ktorá je vraj katastrofou, a "nikto" si nie je celkom istý, prečo...

Najlepšie asi začať vývojom britského HDP v historickej perspektíve, ten je nasledovný:

Zdroj: Geoff Riley.

Údaje o HDP končia v roku 2009. Za posledné 3 roky sa veľkosť britskej ekonomiky príliš nezmenila, a k obnoveniu významnejšieho rastu prakticky nedošlo. Vývoj po súčasnej recesii je najhorší najmenej za posledných 100 rokov v ekonomickej histórii Británie:

Vývoj zmeny HDP od začiatku depresie/recesie. Súčasný vývoj od začiatku recesie v roku 2008 ukazuje čierna čiara. Zdroj: Matthew O'Brian.

Británia je často dávaná do protikladu s krajinami EÚ, ktoré majú finančné a ekonomické problémy (Grécko a spol.). Ako hlavné argumenty ich neúspechu sa uvádza skutočnosť, že nemajú vlastnú menu, ale sú súčasťou ekonomicky a fiškálne heterogénnej Európskej menovej únie (Eura). Ak by mali tieto krajiny vlastnú Centrálnu banku, možnosť voľne ovládať svoj kurz a monetárnu politiku, problémy by boli menšie, respektíve možno už žiadne. Ekonomický rast by bol oživený.

Británia (spolu s Japonskom a USA) má svoju vlastnú menu (britskú libru), Centrálnu banku (BoE), a štát si požičiava za veľmi nízke úrokové sadzby (výnosy z dlhopisov predstavujú 1,5-2 %), keďže investori "vedia", že so splácaním dlhu v budúcnosti nebúdu problémy. To sú všetko predpoklady, ktoré by mali zaručiť, že ekonomická aktivita, resp. jej rast bude obnovený v maximálnej možnej miere. Časy sa však menia, a ani britská ekomika už nie je to, čo bývala v minulosti. Prečo teda veci nefungujú, "ako by mali"? Prečo hrozí britskej ekonomike tretia recesia v krátkom čase, čo je niečo, s čím sa Británia ešte vo svojej histórii od priemyselnej revolúcie ešte nestretla?

Ako som ukázal v jednom z predošlých článkov, rast dlhu je rýchlejší v pomere k rastu HDP od roku 2001 teda od obdobia, kedy začala klesať ťažba ropy v Severnom mori v prípade Veľkej Británie. Recesia však prišla až s globálnou finančnou krízou v roku 2008, kedy svet narazil na limity rastu dlhu, ktorý zakrýval skutočný stav ekonomiky. K odpísaniu malej časti "toxického" dlhu už došlo, aj keď sme v tomto procese stále iba na začiatku.

Záhadou mi je skutočnosť, prečo (britskí) politici a ekonómovia (?) očakávajú obnovenie ekonomického rastu vo svetle tejto skutočnosti:

Kým v roku 2002 ešte Británia vyviezla 1 milión barelov ropy denne, koncom tohto roku už rovnaké množstvo ropy musela doviesť. Ak stál barel ropy v roku 2002 50 dolárov, Britom to prinieslo 50x1000000x365 = 18 miliárd 250 miliónov dolárov ročne. Ak dnes stojí ropa približne 100 dolárov za barel, tak Briti musia zaplatiť za dovoz 36 miliárd 500 miliónov dolárov ročne. Sú to bezvýznamné peniaze?

Anglická centrálna banka prisudzuje poklesu ťažby ropy (a zemného plynu) pokles produktivity v rozmedzí 1-2 % z celkovo pozorovaného poklesu 12 %. Týmto vývojom teda podľa BoE nie je možné vysvetliť všetok nepriaznivý vývoj v britskej ekonomike.

Pripomína mi to ekonomické modelovanie dopadov klimatickej zmeny na ekonomiku. Ekonómovia napríklad očakávajú, že klimatická zmena môže spôsobiť pokles rastu ekonomickej aktivity v dôsledku vplyvu na poľnohopodársku produkciu, približne o 1-2 %, keďže aj produkcia potravín tvorí iba malú časť svetovej ekonomickej aktivity (povedzme 2-4 %). Zaujímalo by ma však, ako bude človek vykonávať ďalšie ekonomické aktivity, keď nebude mať čo jesť... :-/

Podobne je to aj s energiou. Tá môže tvoriť iba malú zložku (kapitálových) vstupov vo výslednej ekonomike, je však na ňu naviazaná oveľa väčšia časť ekonomickej aktivity, ako v prípade vstupov.

Takže otázka zostáva, prečo vôbec niekto očakáva obnovenie ekonomického rastu v jednej z najzadlženejších krajín na svete, s rýchlo klesajúcou ťažbou ropy a spotreby energie, a v období rastúcich cien energií a klesajúcich globálnych exportov ropy?

Vývoj získavania energie vo Veľkej Británii od roku 1830. Dnes ťaží Británia menej uhlia, ako v roku 1830 a od roku 1984 uhlie dováža. Ďalšou zaujímavosťou je, že 1. svetová vojna vypukla rok po dosiahnutí maximálnej rýchlosti ťažby uhlia vo Veľkej Británii, a britský historik profesor Niall Fergusson spája skutočné príčiny začiatku tejto vojny skôr do spojitosti s Britániou, ako Nemeckom. Od roku 2001 môžete tiež vidieť aj prudký pokles ťažby ropy a v posledných rokoch aj pokles spotreby energie. (Zdroj grafu: Euan Mearns).

A na záver komické vystúpenie britských politikov (David Cameron vs. Ed Milliband) ako sa navzájom obviňujú z toho, v akom stave je ich ekonomika (ako keby obaja mali vplyv na zásoby fosílnych palív v zemi :-)

Kto vie, čo by sa stalo, keby David Cameron v parlamente povedal, že briská ekonomika v najbližších 10-ročiach už rásť nebude (skôr naopak), a je potrebné sa s touto situáciou vysporiadať. Asi by ho najskôr všetci vysmiali, keďže je "jasné", že ekonomický rast je tu s nami na večné veky a nikdy inak!

Bonusové video: Profesor fyziky Albert Bartlett vysvetľuje základné dôsledky exponenciálneho rastu:

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?