reklama

Rok 2012 zaťal „sekerou“ hlboko do grónskeho ľadovca

Nasledujúci článok prináša vynikajúci prehľad udalostí z minulého roku v Grónsku. Zdá sa, že o tomto kontinentálnom ľadovcovom štíte, spoločne s Arktídou, budeme počuť stále častejšie. Aj keď niektoré posledné vedecké štúdie naznačujú, že Grónsko bolo v minulosti "stabilnejšie", v žiadnom prípade to neznamená, že jeho príspevok k nárastu hladín oceánov bude v budúcnosti zanedbateľný. Posúďte sami. Autorom článku je Jozef Pecho z Ústavu fyziky atmosféry v Prahe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (112)

Rok 2012 bol pre Grónsko a jeho rozsiahly kontinentálny ľadovec celkom určite výnimočný. Povrchové topenie ľadovcovej masy bolo najrozsiahlejšie, aké sme pozorovali minimálne od roku 1979. V dôsledku netypických poveternostných podmienok a abnormálne vysokých teplôt v priebehu leta 2012 došlo po veľmi dlhej dobe k situácii, kedy roztápanie povrchového ľadu postihlo aj najvyššie položené oblasti ostrova, nachádzajúce sa v nadmorských výškach cez 3000 metrov. V období vrcholiaceho leta satelity dokonca zaznamenali udalosť, ktorá sa v najbližších desaťročiach [skôr rokoch - pozn. AA] veľmi pravdepodobne stane novým „normálom" - v priebehu obdobia od 8. do 12. júla 2012 zasiahlo povrchové topenie ľadu približne 97 % rozlohy grónskeho ľadovca. Voda na povrchu síce v ďalších dňoch opäť zmrzla, no už samotný fakt, že k tejto situácii v tak obrovskom rozsahu vôbec došlo, znepokojil aj vedcov, zaoberajúcich sa výskumom dynamiky ľadovcového štítu po dlhé desaťročia. Rok 2012 nám totiž ukázal, že globálne otepľovanie v kombinácii s príhodnými poveternostným podmienkami môže viesť v Grónsku k stavu, kedy na abnormálne teplé počasie reagujú dokonca aj tie časti ľadovca, o ktorých sme si doposiaľ mysleli, že sú pred vplyvom klimatickej zmeny zatiaľ uchránené a vykazujú vysokú mieru stability.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obr. 1: Celkový počet dní s povrchovým topením ľadovca za obdobie 1979-2007 a v roku 2012 (prejdi kurzorom nad obrázok pre zobrazenie) (Zdroj: National Snow and Ice Data Center)

Mimoriadny rok 2012

Minuloročné bezprecedentne rozsiahle topenie grónskeho ľadovca mali na svedomí netypické poveternostné podmienky, ktoré sa nad väčšou časťou ostrova stabilizovali v priebehu takmer celého letného obdobia. Blokujúca (perzistentná) tlaková výš so stredom nad centrálnou časťou južného Grónska, viedla k tomu, že už od mája prúdil nad západnú časť ostrova veľmi teplý vzduch od juhozápadu, ktorý v kombinácii s bezoblačným, suchým a málo veterným počasím tlačil teploty vzduchu vysoko nad normál, a to dokonca aj v najvyššie položených oblastiach ľadovca. V období od júna do augusta tak dosahovali teplotné odchýlky aj viac ako 2°C nad približne 60% povrchu Grónska, prevažne na západe a juhu. Pritom je zrejmé, že práve poveternostné podmienky podobné tým z roku 2012 z dlhodobého hľadiska asi najviac prispievajú k výraznému otepľovaniu klímy na ostrove v priebehu posledných 20 rokov. Od roku 1991 sa priemerné letné teploty zvýšili o 2 až 4°C, pričom v zime je tento trend ešte výraznejší (až do 10°C). Pozorované trendy sú najnápadnejšie najmä v západnej časti Grónska (Hanna et al. 2012).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V dôsledku dlhodobo stabilného a teplého počasia sa úhrnný počet dní s povrchovým topením na mnohých miestach vyšplhal vysoko nad 100 dní (na juhozápade aj viac ako 120) - v priemere bolo toto obdobie približne o dva mesiace dlhšie ako za normálnych podmienok (priemer 1979-2010). Ako sme uviedli už vyššie, pozoruhodný bol nevídaný plošný rozsah topenia. Na niekoľko dní dokonca zasiahlo aj najvyššie oblasti ľadovcovej klenby, kde podobné udalosti sú mimoriadne zriedkavé dokonca aj z hľadiska historického obdobia (v ľadových vrtných jadrách bolo za posledných 1000 rokov takýchto situácií identifikovaných len niekoľko). V priebehu vrcholiaceho leta, začiatkom júla a neskôr opäť začiatkom augusta 2012, topenie postihlo viac ako 70% povrchu ľadovca, pričom vrchol dosiahlo dňa 10. a 11. júla, kedy zasiahlo takmer celý povrch. V tomto období bol v okrajových častiach ľadovca pozorovaný veľmi intenzívny povrchový odtok roztopenej vody, a najmä v osídlených oblastiach na západe spôsobil nemalé problémy (zničené mosty, erózia pôdy, etc.).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obr. 2: Zmeny výšky povrchu ľadovca v cm (modrá - nárast; červená - pokles) v období 1992-2005 (vľavo; Zdroj: European Space Agency); rozdiel počtu dní s povrchovým topením ľadovca medzi rokom 2007 a obdobím 1988-2006 (vpravo; Zdroj: NASA/Earth Observatory)

Potenciál zmien v Grónsku je obrovský

Grónsky kontinentálny ľadovec pokrýva približne 85 % rozlohy ostrova a jeho priemerná nadmorská výška je 2,3 km. Vo svojej najvyššej časti sa povrch ľadovca nachádza vo výške 3200 m n.m., pričom hrúbka ľadu tu dosahuje mocnosť aj viac ako 3 kilometre. Samotná hmotnosť ľadovca je pritom natoľko obrovská, že centrálna časť ostrova je v dôsledku jeho tiaže stlačená o celých 300 metrov pod úroveň hladiny oceánu. Rozsah, ale predovšetkým stabilita zaľadnenie v Grónsku, ako aj vo zvyšku Arktídy, je významným klimatickým indikátorom stavu globálnej klímy. Jeho dlhodobé zmeny jedným alebo druhým smerom (ústup alebo nárast) poukazujú na zásadnejšie zmeny globálneho klimatického systému a môžu byť predzvesťou ďalekosiahlych dopadov na poveternostné, klimatické ale ekologické podmienky celej planéty. Najväčšie obavy sú pochopiteľne spojené s dôsledkami topenia kontinentálneho ľadovca na hladinu svetových oceánov. A niet divu. Grónsky ľadovec je po antarktickom druhý najväčší na Zemi, obsahuje takmer 3 milióny km3 ľadu (asi jedna desatina toho, čo je v Antarktíde), teda dosť na to, aby sa po jeho roztopení zdvihla hladina oceánov o celých 7 metrov. Tento scenár samozrejme v najbližších desaťročiach nehrozí, no príspevok Grónska k rastu hladiny oceánov sa bude aj naďalej zvyšovať. V roku 2007 sa grónsky ľadovec podieľal na raste morskej hladiny asi z 10-15 %, no už v roku 2012 bol tento podiel dvojnásobný (20-25%; 0,7 mm ročne z celkových 3,1 mm).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obr. 3. Kombinovaný príspevok Grónska a Antarktídy k nárastu hladín svetových oceánov od roku 1992 bol 11,2 mm. Ďalšie hlavné faktory prispievajúce k nárastu hladín je tepelná roztiažnosť vody a topenie ľadovcov na pevnine. Ukazuje sa tiež, že merateľný je aj vplyv vyčerpávania podzemných vôd. (Zdroj: NASA)

Pre koniec tohto storočia sa predpokladá príspevok Grónska v pomerne širokom intervale hodnôt, a to od 9,3 cm (Moon et al. 2012) až do 46,7 cm (Pfeffer et al. 2008), pričom horný odhad počíta s nárastom hladiny oceánov do roku 2100 v rozsahu od 0,8 až do 2,0 metra. Na margo toho treba ešte pripomenúť, že maximálne odhady tiež predpokladajú výrazný rast dynamiky pohybu ľadovcov (10-násobný nárast rýchlosti odtokových ľadovcov v porovnaní so súčasnosťou).

Obr. 4: Odchýlka priemernej teploty vzduchu za obdobie jún-august 2012 od priemeru 1981-2010 (vľavo; Zdroj: National Snow and Ice Data Center, from NOAA/ESRL Physical Sciences Division); denný rozsah povrchového topenia ľadovce v % rozlohy Grónska v roku 2012 (červená; Zdroj: National Snow and Ice Data Center/Thomas Mote, University of Georgia)

Grónsko a cirkulácia atmosféry

Vplyv topenia grónskeho ľadovca sa však neobmedzuje len na stabilitu a zmeny hladiny oceánov. Prítok zvýšeného množstva sladkej vody do severného a severozápadnej Atlantiku môže v dlhšom časovom horizonte viest k destabilizácie globálnej cirkulácie morskej vody, ktorá zabezpečuje plynulý transport a výmenu tepla a energie medzi rovníkom a polárnymi oblasťami (známa tiež pod označením Meridional Overturning Circulation - MOC). Tento globálny tepelný výmenník, presúvajúci teplo v množstvách niekoľkonásobne väčších ako samotná atmosféra, zabraňuje prehriatiu planéty v oblasti rovníka, ale aj tomu, aby póly doslova nezmrzli v extrémnom mraze. MOC funguje vďaka „jemným" rozdielom salinity a hustoty medzi oceánskou vodou pritekajúcou z Grónska a vodou dopravovanou Golfským prúdom z tropických oblastí. Ak sa bude aj naďalej zvyšok prítok menej hustej (menej slanej) a teplejšej vody z Grónska, môže to celý systém MOC destabilizovať. Prípadne zoslabenie MOC by ovplyvnilo počasie a klímu na celej Zemi bez výnimky, a to veľmi zásadne. Zmeny, ktoré sa momentálne odohrávajú v Grónsku a v celej Arktíde majú tak potenciál ovplyvňovať nielen regionálnu, prípadne hemisférickú klímu na severnej pologuli, ale podmieňovať trendy meteorologických prvkov aj vo vzdialenejších oblastiach planéty. V hre však ani zďaleka nie je len možný kolaps oceánskej cirkulácie.

Tým, že v Grónsku a v Arktíde stúpa teplota približne dvojnásobne rýchlejšie ako v miernych a tropických šírkach, teplotný rozdiel medzi rovníkom a severným pólom klesá aj v samotnej atmosfére, čo sa môže prejaviť (a už sa pravdepodobne aj prejavuje) poklesom intenzity atmosférické cirkulácie. Väčší teplotný kontrast medzi dvomi miestami generuje aj väčší tlakový rozdiel v prízemnej vrstve atmosféry, čo je kompenzované rýchlejšou a intenzívnejšou cirkuláciou (prúdením) vzduchu. Prúdenie vzduchu vzniknuté tlakové rozdiely vyrovnáva, a nielen tie. Ako sme už uviedli vyššie, cirkulácia vzduchu napomáha k efektívnejšiemu miešaniu vzduchových hmôt s odlišnými fyzikálnym vlastnosťami a vedie tak k zmierňovaniu teplotných a iných extrémov v počasí. Atmosférická cirkulácia teda, podobne ako tá oceánska, prispieva v nemalej miere k vyrovnávaniu klimatických extrémov na planetárnej úrovni.

Obr. 5: Príklady akumulácie roztopenej vody na povrchu ľadovca (Zdroj: ClimateCentral)

O koľko ľadu Grónsko v skutočnosti prichádza?

Ešte donedávna si vedci neboli celkom istí tým, či grónsky ľadovec v priemere ľadovcovú hmotu stráca alebo naopak získava. Aj napriek určitým neistotám, spojeným s družicovým odhadom celkovej bilancie ľadu, dnes už prevláda všeobecný konsenzus v tom, že Grónsko o svoj ľad prichádza, a to stále rýchlejším tempom. Posledná správa IPCC z roku 2007 napríklad uvádza, že priemerná ročná strana ľadu sa v období rokov 1961-2003 pohybovala niekde okolo hodnoty 60 Gt (miliárd ton), pričom v poslednom desaťročí tohto obdobia (1993-2003) vzrástla až na hodnotu 100 Gt. Gravimetrické merania hmotnosti grónskeho ľadovca v rokoch 2003-2005 dospeli k veľmi podobnému úbytku ľadovca (prírastok vďaka zrážkam: 55 Gt/rok, úbytok v dôsledku topenia a výparu: 156 Gt/rok; bilancia: -56Gt/rok). Ak sa pozrieme na novšie spracované obdobie (2002-2008), priemerný ročný úbytok ľadu sa v Grónsku mierne zvýšil na 104 Gt za rok. Len pre porovnanie, v Antarktíde je priemerný ročný úbytok ľadu topením a „telením" ľadovcov o niečo nižší, približne 87 Gt/rok. Ak počítame s tým, že na vzostup hladiny oceánov o 0,1 mm je potrebných, aby sa roztopilo približne 37,4 Gt ľadu (Zdroj: Wu et al. 2010), vychádzajú odhady straty ľadovcovej hmoty v Grónsku v roku 2012 mimoriadne vysoko, viac ako 260 Gt (!).

Obr. 6: Schematické znázornenie odvodňovacieho systému vodných kanálov v grónskom ľadovci (vľavo, Zdroj: http://www.aber.ac.uk/greenland/Russell.shtml); ľadovec Kangerdlugssuaq (vpravo; Zdroj: http://news.cnet.com/2300-11395_3-6041160.html)

Obr. 7: Vodné kanály sa po strete s ľadovcovou trhlinou strácajú v útrobách grónskeho ľadovca.

Fenomén dynamického stenčovania ľadovca

Menšie neistoty ako v prípade odhadu celkovej bilancie ľadu panujú už v tom, ako je na tom pobrežie v porovnaní s vnútrozemím Grónska. Vďaka nárastu tuhých zrážok v zimnom období je v centrálnom a južnom Grónsku pozorovaný trend prírastku hmoty ľadovca. Potvrdzujú to aj družicové altimetrické merania výšky povrchu ľadu, ktorý sa od roku 1992 zvyšuje v priemere o 5 cm za rok. Ako však vidieť, ani nárast tuhých zrážok nedokáže vykompenzovať celkovú stratu, ku ktorej dochádza predovšetkým v okrajových pobrežných častiach ostrova v dôsledku rýchlejšieho pohybu odtokových ľadovcov. Dobrým príkladom je jeden z najrýchlejšie sa pohybujúcich ľadovcov na svete, ľadovec Kangerdlugssuaq, ktorým preteká zhruba 4 % celkovej ľadovcovej hmoty Grónska. V roku 2001 postupoval do mora rýchlosťou 5 km/rok, no v roku 2005 to už bolo 14 km/rok, pričom v tom istom období ustúpilo jeho čelo o celých 10 km. (Poznámka: rýchly ústup ablačných terminálnych častí ľadovcov, pozorovaný takmer v celom Grónsku, je spôsobený nárastom teploty morskej vody o 1-2 °C v období 1990-2011, ktorá v zvýšenej miere eroduje a narušuje hmotu teliacich sa ľadovcových zplazov zospodu). Okrem zvýšenej dynamiky odtekajúcich ľadovcov je ďalším významným mechanizmom podporujúcim stratu ľadu tzv. dynamické stenčovane (dynamic thinning), ktoré v istom zmysle pôsobí ako pozitívna spätná väzba - nie je teda priamym dôsledkom otepľovania. Princíp tohto procesu je vcelku jednoduchý. Teplejší vzduch a intenzívne slnečné žiarenie roztápa na povrchu najvrchnejšie vrstvy ľadu. Voda, tým že nemá kde bezprostredne odtekať, sa hromadí na jeho povrchu vo forme rozsiahlych jazier alebo prúdi v dlhých vodných kanáloch smerom k pobrežiu. V prípade, že takýto kanál narazí na ľadovcovú trhlinu, voda okamžite preniká do hlbších útrob ľadovca. Okrem toho, že voda pôsobí na ľad erozívne kvôli svojmu veľkému mechanickému tlaku, transportuje do hlbších časti ľadovca aj teplo. Takýmto spôsobom sa ľadovec doslova mení zo solídnej hmoty na niečo čo sa podobá skôr ementálu. Nielenže sa znižuje jeho stabilita, ale vďaka vode, ktorá účinkuje ako lubrikačný gél, sa zvyšuje aj jeho rýchlosť v smere gravitácie, teda k pobrežiu. V roku 2003 sa napríklad kombináciou dynamického stenčovania a rýchlejšieho topenia kvôli extrémne vysokým teplotám zvýšila strata hmoty ľadovca o celých 35 % v porovnaní s obdobím 1993-1999 (Zdroj: NASA).

Príklad z Eému hovorí za všetko!

Výsledky historických údajov síce naznačujú, že grónsky ľadovcový štít podobnú mieru topenia zažil aj relatívne nedávno, v priebehu 30. rokov 20. storočia (napr. Chylek et al. 2007) - platí to predovšetkým pre tie ľadovce, ktorých terminálne časti neústili do mora - no v súčasnosti sa nachádzame v trochu odlišných podmienkach a je lepšie, ak sa po vhodnom analógu pre súčasnosť poobhliadneme do trochu vzdialenejšej minulosti. Príkladom takéhoto analógu môže byť napríklad aj predposledná doba medziľadová - eémsky interglaciál, ktorý začal pred približne 130 tisíc rokmi. V jeho najteplejších obdobiach (približne 120 tisíc rokov dozadu) veľmi pravdepodobne zmizla z povrchu Grónska celá jedna polovica hmoty kontinentálneho ľadovca, čo viedlo k nárastu hladiny oceánov o 2,2-3,4 metra (z celkových 4-6 metrov). Teplotné podmienky počas Eému boli podobné tomu, čo predpokladáme v Grónsku pri strednom odhade nárastu ročnej priemernej teploty na konci 21. storočia (nárast o minimálne 3 °C v porovnaní so súčasnosťou). Aj napriek neistotám, ktoré v odhadoch teploty, ale aj dynamiky ľadovcového štítu Grónska stále existujú, je dnes viac ako zjavné, že zmeny, ktoré momentálne pozorujeme v celom Grónsku neostanú bez následkov - tak z pohľadu hladiny oceánov ako aj cirkulácie atmosféry, či extrémnosti počasia. Obzvlášť by to malo zaujímať práve Európanov, pretože práve v Grónsku sa jeho periférii sa odohrávajú najdôležitejšie procesy, ktoré ovplyvňujú počasia u nás!

Autor: Jozef Pecho, Ústav Fyziky atmosféry, AV ČR.

Zdroje:

Hanna, E., S. H. Mernild, J. Cappelen, and K. Steffen. 2012. Recent warming in Greenland in a long-term instrumental (1881-2012) climatic context: I. Evaluation of surface air temperature records. Environmental Research Letters 7, no. 4, doi:10.1088/1748-9326/7/4/045404.

Chylek, P., M. McCabe, M.K. Dubey, and J. Dozier, 2007, "Remote sensing of Greenland ice sheet using multispectral near-infrared and visible radiances", J. Geophysical Res. 112, D24S20, doi:10.1029/2007JD008742, 2007.

Moon et al., 2012, 21st-Century Evolution of Greenland Outlet Glacier Velocities, Science, 4 May 2012: Vol. 336 no. 6081 pp. 576-578 DOI: 10.1126/science.1219985

Pfeffer, W.T., J.T. Harper, and S. O'Neel, 2008, "Kinematic Constraints on Glacier Contributions to 21st-Century Sea-Level Rise", Science 321 no. 5894, pp. 1340-1343, 5 September 2008. DOI: 10.1126/science.1159099.

Tedesco, M., X. Fettweis, T. Mote, J. Wahr, P. Alexander, J. Box, and B. Wouters. 2012. Evidence and analysis of 2012 Greenland records from spaceborne observations, a regional climate model and reanalysis data. The Cryosphere Discuss., 6, 4939-4976, doi:10.5194/tcd-6-4939-2012.

Wu, X., et al., 2010. Simultaneous estimation of global present-day water treansport and glacial isostatic adjustment. Nature Geoscience, published on-line August 15, 2010, doi: 10.1038/NGE0938.

Intergovernmental Panel on Climate Change, Fourth Assessment Report, Climate Change 2007: Synthesis Report Summary for Policymakers, 8.

An intense Greenland melt season: 2012 in reviewhttp://nsidc.org/greenland-today/

Greenlandhttp://www.wunderground.com/climate/greenland.asp?MR=1

http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=2160

http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=2156

Recent Greenland Ice Mass Loss by Drainage System from Satellite Gravity Observations:http://www.sciencemag.org/content/314/5803/1286.abstract

Bonusové video: Extrémne počasie roku 2012

Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu