Vesmírna rana z milosti - asteroid vs. klimatická zmena

Autor: Alexander Ač | 22.2.2013 o 9:20 | Karma článku: 6,16 | Prečítané:  1200x

Aj keď ľudia dramaticky menia podnebie a počasie, existujú udalosti s rovnakým, alebo možno ešte väčším dopadom na naše životy, ktoré ovplyvniť nevieme. Medzi takéto udalosti patrí aj dopad asteroidu. Tie bývajú pomerne častými "návštevníkmi" našej planéty a občas můžu napáchať veľký rozruch. Tak ako sa to stalo pred 65 miliónmi rokov. Je možné, aby sa to stalo znovu? Podobné otázky si možno niektorí z vás položili pri nedávnej udalosti v Rusku. Je to zároveň príležistosť pre porovnanie dopadu vesmírnych telies a činnosti človeka na biosféru. V závere článku si nenechajte ujsť stávku pre tento rok súvisiacu s vývojom ľadu v Arktíde a Grónsku.

Ranný úsvit nad západnou Sibírou v piatok ráno rozjasnilo aj čosi iné než len „zimné" Slnko, pomaly stúpajúce nad východný horizont. Oslňujúca žiara očitým svedkom celkom určite na chvíľu pripomenula testy jadrových zbraní z obdobia hlbokého socializmu. Prenikavý „záblesk" spôsobil obrovský meteorit, alebo možno už menší asteroid, prenikajúci do horných vrstiev atmosféry rýchlosťou viac ako 20 kilometrov za sekundu, s hmotnosťou okolo 10 tisíc ton a rozmermi priemerne veľkého domu. Išlo o najväčší objekt, ktorý vstúpil do zemskej atmosféry od tunguskej udalosti z roku 1908.  Meteorit explodoval vo výške približne 30 km nad zemou so silou niekoľkonásobne väčšou akú mali bomby zhodené na japonské mestá Hirošina a Nagasaki. Rázovú a sonickú vlnu výbuchu pocítili na vlastnej koži tisíce ľudí v celej rozsiahlej oblasti mesta Čeľyabinsk. Agentúrne správy dokonca priniesli zábery ľudí, ktorí utrpeli rôzne poranenia spôsobených najčastejšie letiacimi troskami okien, či iných predmetov. Podľa odhadov bolo rozbitých 200 000 m2 okien.

Iróniou osudu však išlo o objekt, o ktorom sme do poslednej chvíle toho veľa nevedeli. De facto sme o ňom nevedeli vôbec nič, ani len to, odkiaľ presne priletel a či náhodou jeho „prílet" nejako nesúvisel s asteroidom, o ktorom sme naopak vedeli takmer všetko, aj to, či sa „náhodou" nezrazí s nejakou tou geostacionárnou družicou. Americká NASA zbierala informácie o tomto 46 metrov merajúcom kamienku bezmála celý predošlý rok. Aby si ho ľudia, ale najmä vedci, lepšie pamätali, dostal jednoduché katalógové označenie - 2012 DA14. Jeho tesný prelet vo vzdialenosti minimálne 27 360 km sa, ako inak, zaobišiel bez akýchkoľvek vážnejších dôsledkov, dokonca ho sledovali tisícky ľudí na celej Zemi. Podľa toho, čo zatiaľ vieme, sibírsky meteorit s preletom asteroidu 2012 DA14 celkom určite nesúvisel, keďže priletel k Zemi z úplne iného smeru. Pravdepodobne išlo o neuveriteľnú zhodu okolností.

Obr. 1: V piatok ráno, 15.2.2013, vstúpil do horných vrstiev atmosféry meteorit, ktorého rázová vlna zranila približne tisíc ľudi v neďalekom meste Čeľyabinsk (Zdroj: AP Photo/ Chelyabinsk.ru)

Obe udalosti, no najmä tá menej očakávaná, nám však pripomenuli nepríjemnú skutočnosť, že aj napriek prítomnosti gravitačného štítu obrovského Jupitera, sa naša planéta môže kedykoľvek stať terčom tzv. kozmického odpadu - teda telies rozmanitej veľkosti a rôzneho zloženia, poletujúcich po viac či menej výstredných dráhach v celom rozsiahlom priestore slnečnej sústavy. Približnú predstavu o rozsahu dôsledkov stretu podobných telies so Zemou dokladá udalosť, ktorú sme tu už spomenuli. Odohrala sa pred niečo vyše storočím v odľahlých častiach Sibíri, v povodí rieky Tunguska. V roku 1908 tu približne vo výške 10 kilometrov na zemou explodoval asteroid alebo kus kométy. Sila výbuchu bola podľa pozorovaných škôd lesných porastoch na ploche vyše 2000 km2 odhadnutá na 30 megaton (asi 1000 násobok hirošimskej bomby, čo je približne 2/5 sily najsilnejšej človekom odpálenej vodíkovej bomby - Tsar bomba z roku 1961, 57 megaton). Tunguský asteroid zlikvidoval odhadom 80 miliónov stromov a spôsobil zemetrasenie s magnitúdou 5. stupňa Richterovej škály v prevažne málo obývanej časti Ruska, čo bolo samozrejme veľkým šťastím.

Pekným príkladom toho, že dopadajúce kozmické projektily dokážu nielen ničiť, ale aj formovať zemský povrch, je veľmi známy meteorický kráter v strednej Arizone, vyhĺbený približne 50 metrovým niklovo-železnatým asteroidom, ktorý sem dopadol pred asi 50 tisíc rokmi. Kráter ma pritom veľmi pekný symetrický tvar, čo veľa napovedá o smere samotného dopadu. Ide o jednu z najlepšie zachovaných foriem reliéfu tohto typu na Zemi. Staršie impaktné krátery už zväčša zahladila erózia alebo boli prekryté mladšími sedimentmi. Oba spomínané asteroidy boli pritom dosť veľké na to, aby v prípade dopadu do obývaných metropolitných oblastí dneška spôsobili obrovské škody, zanechali tisícky mŕtvych a v prípade dopadu do oceánu podmienili vznik masívnych vĺn tsunami. Na Zem spadli teda v celkom „vhodný" čas alebo na celkom „vhodné" miesto.

Obr. 2: Najlepšie zachovaný meteorický kráter na Zemi - Meteor Crater v strednej Arizone (vznik pred 50 tisíc rokmi; priemer: 1200 m, hĺbka: 170 m; Zdroj: Wikipedia)

Naša planéta však nesie stopy aj po oveľa väčších, kataklizmatických dopadoch, ktoré mali dostatočnú silu na to, aby ovplyvnili dokonca aj smer vývoja života na Zemi. Najznámejším príkladom je dopad, pravdepodobne kométy do oblasti dnešného Yukatánskeho polostrova pred približne 65 milión rokmi. Približne 10 kilometrov veľký projektil tu vytvoril jednu z najväčších impaktových štruktúr na Zemi, známy krátera Chicxulub, s priemerom viac ako 180 kilometrov. (Kráter bol objavený až v 70. rokoch 20. storočia, a to až po veľmi dôkladnom geologickom prieskume, keďže samotná štruktúra je prekrytá mohutnými sedimentmi vápencov) Dôsledky takto masívneho dopadu na vtedajšiu biosféru a klímu boli celkom určite katastrofálne a okrem toho mali aj globálny rozsah. Zdrvujúce však neboli len následky samotného dopadu - deštrukcia v dôsledku rázovej vlny, zatienenie slnka a zníženie intenzity žiarenia na niekoľko rokov, apod. Dopad kométy viedol k jednej z najväčších globálnych zmien klímy, ktorá bola sprevádzaná najväčším vymieraní života na Zemi za posledných 100 miliónov rokov. Odhaduje sa, že počas tohto obdobia na prelome druhohôr a treťohôr vymrelo až 70 % všetkých foriem života (vrátane rastlinných druhov).

Obr. 3: Kráter Chicxulub na severe Yukatánskeho polostrova vznikol pred približne 65 milión rokmi ako výsledok dopadu 10-kilometrového asteroidu alebo kométy (Zdroj: Wikipedia)

Aj keď riziko stretu Zeme s takto veľkým kozmickým objektom je dnes už vďaka monitorovaniu asteroidov v blízkozemskom okolí mimoriadne nízke, bolo by naivné si myslieť, že naša planéta je mimo akéhokoľvek ohrozenia. Práve naopak. Ak to nebude neočakávaný hosť z vesmíru, celkom určite, ako sa zdá, to bude globálna klimatická zmena v kombinácii s rozpínavou a po energii „bažiacou" globálnou civilizáciou, čo veľmi pravdepodobne privedie život na Zemi k ďalšiemu veľkému vymieraniu. Ľudstvo prinieslo na Zem fenomény, s ktorými sa planetárna biosféra vyrovnáva len s veľkými problémami.Znečisťovanie ovzdušia a oceánov, degradácia pôdneho fondu, odlesňovanie, strata vody v krajine, ničenie ekosystémov, rozširovanie technickej infraštruktúry, úbytok prírodného prostredia a v konečnom dôsledku aj samotné globálne otepľovania nútia všetky ostatné životné formy k ústupu do krajne izolovaných prírodných enkláv, odkiaľ už nieto takmer úniku. Dnes už vieme, že v minulosti sa živočíšne ale aj rastlinné druhy dokázali prispôsobiť aj pomerne rýchlym klimatickým zmenám (napr. počas udalosti PETM spred 55 milión rokmi), a to najmä vďaka migrácii. Dnes je to už takmer nemožné, žiaľ, vďaka všadeprítomnej ľudskej infraštruktúre - diaľnice, cesty, urbanizované oblasti, apod. Jediným prostredím, kde migrácia je zatiaľ ako-tak možná, je oceán (no vzhľadom na jeho značné znečistenie je aj táto skutočnosť krajne diskutabilná). Ani vzduch - atmosféra, už nie je pre život bezpečným prostredím (vzhľadom na hustú a frekventovanú leteckú dopravu).

Rýchla zmena klímy v kombinácii s celým radom veľmi vážnych ekologických problémov už dnes vedie k vymieraniu, ktoré je približne 1000-krát rýchlejšie než „dlhodobý normál". A ako ukazuje výskum, najrýchlejšie je práve v izolovaných ostrovoch dosiaľ zachovanej prírodnej biosféry (napr. tropické pralesy v Kostarike či v JV Brazílii, atď.). Neúprosne ženieme tento svet do ďalšieho rýchleho a masového vymierania. Áno, hádate správne, životné formy na Zemi by si dokázali poradiť aj dnešnou mimoriadne rýchlou zmenou globálnej klímy, no už nie vo svete, ktorý sme tak zásadné pretvorili my, ľudia. Paradoxne, možno práve nejaký, dostatočne veľký „kamienok" z vesmíru by mohol náš problém zmeny klímy na nejaký čas vyriešiť! Nie, nemajte obavy. Nie je to prejav nihilistických úvah a privolávania konca sveta. Skôr ide o reálne zváženie možných negatív, ale aj pozitív, ktoré by prípadný dopad väčšieho telesa na Zem v súčasnosti priniesol, zvlášť pre klímu.

Bonusový film s názvom eXtinction:

eXtinction film featuring Summer Rayne Oakes from SUMMER RAYNE OAKES on Vimeo.

Zdroje:

http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=2350

http://cs.wikipedia.org/wiki/Chicxulubsk%C3%BD_kr%C3%A1ter

http://www.climatecentral.org/news/climate-change-a-bigger-threat-for-extinction-than-asteroid-strike-15625

http://en.wikipedia.org/wiki/Meteor_Crater

Autori: Jozef Pecho, Alexander Ač


Stávka ohľadom globálneho otepľovania: rozsah plávajúceho ľadu v Arktíde a množstvo úbytku ľadu z Grónska dosiahnú tento rok rekord

- Jozef Pecho: za, Alexander Ač: proti (kurz 1:1)

Ako mnohí z vás vedia, minulý rok zažila Severná pologuľa z pohľadu klimatológie dve významné udalosti: rekordný úbytok ľadu v Grónsku, a zároveň rekordný úbytok plávajúceho ľadu v Akrtíde. Išlo o kombináciu prirodzenej premenlivosti počasia a klimatickej zmeny. Tento rok bude možno všetko inak, a takúto anomáliu nezažijeme. Zhrňme si však stručne pre a proti prekonaniu rekordov z minuléko roku:

a) Grónsko

Proti prekonaniu hrá skutočnosť, že minulý rok sa roztopilo v Grónsku extrémne veľa ľadu (2-násobne viac ako bol doterajší rekord z roku 2010 podľa indexu povrchového topenia - SMI). K prekonaniu rekordu v tomto ohľade v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch zatiaľ nedošlo:

Gronsko_SMI_2012.png

Upravené podľa Arctic Report Card 2012.

Minulý rok tiež došlo v priebehu niekoľkých dní k topeniu na viac ako 97 % povrchu Grónska, čo sa stalo naposledy v roku 1898, a pred tým niekedy približne pred 700 rokmi. Preto dva po sebe nasledujúce roky s topením na takmer celom povrchu Grónska považujem za veľmi nepravdepodobné.

V prospech prekonania rekordu hrá skutočnosť, že možno došlo k dlhodobejšej zmene režimu počasia v oblasti Grónska, nad ktorým sa častejšie vyskytujú blokujúce tlakové výše, čo zase znamená zrýchlenie otepľovania v posledných rokoch:

NAO_index_JJA.png

Ak ide o trvalú zmenu v charaktere počasia nad Grónskom, rekordné priemerné teploty sa buú vysketovať častejšie. Viac pozri v článku: Klimatická zmena: nastal čas panikáriť?

Ďalší argument v prospech prekonania rekordu spočíva v aktuálnom vývoji, ktorý zatiaľ prekonáva rok 2012:

Prejdi kurzorom nad obrázok pre zobrazenie doteraz rekordného roku 2012. Zdroj: Greenland Today.

b) Arktída

Proti prekonaniu rekordu stojí skutočnosť, že doteraz nebol prekonaný rozsah plávajúceho arktického ľadu 2 roky po sebe (ak nepočítame roky 84-85, kedy však ešte bolo málo rokov záznamov tohto ukazovateľa):

Po dosiahnutí rekordu obvykle nasleduje nárast v rozsahu plávajúceho ľadu v Akrtíde, čo je prejavom prirodzenej premenlivosti počasia. Zdroj: NSIDC.

V prospech prekonania rekordu hrá skutočnosť, že 4- a viac ročný ľad, z Arktídy takmer zmizol, a objem arktického ľadu zatiaľ exponenciálne klesá. Je zrejmé, že bez objemu nie je možné mať ani plávajúci ľad na povrchu oceánu:

Arktida_2012_Piomas.png

Upravené podľa údajov z modelu Piomas.

Výsledky modelu Piomas nedávno potvrdili aj nové údaje za roky 2011 a 2012 z európskeho satelitu CryoSat, porovnanie pozri v nasledjúcom video:

Zdroj: ESA (Európska vesmírna agentúra)

Aktuálny vývoj rozsahu plávajúceho ľadu v Arktíde možno sledovať tu:

Zdroj: NSIDC.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?