Civilizačný kolaps či 1% HDP? Čo vyrieši globálne otepľovanie?

Autor: Alexander Ač | 28.4.2013 o 12:09 | (upravené 28.4.2013 o 12:18) Karma článku: 5,99 | Prečítané:  1050x

Ako je známe, koncentrácia CO2 a ostatných skleníkových plynov v atmosfére rýchlo rastie. Názory odborníkov na to, čo je potrebné pre zastavenie rastu, respektíve naštartovanie poklesu globálnych emisií skleníkových plynov sa však veľmi líšia. Podľa niektorých prognóz nám stačí "obetovať" 1% HDP ročne, podľa iných musí nastať "civilizačný kolaps" takmer okamžite.

Je zrejmé, že obe tvrdenia nemôžu byť správne. Podľa posledného vystúpenia profesora Hansa Joachima Schellnhubera stačí, keď v roku 2020 začnú globálne emisie skleníkových plynov klesať a potom budeme až do konca storočia CO2 z atmosféry odčerpávať. Stálo by nás to približne 1 % svetového HDP ročne. Pre pripomenutie aj graf:

Tento graf sa objaví aj v nadchádzajúcej správe IPCC. Udržanie oteplenia pod hranicou 2°C v zásade znamená neprekročenie úrovne koncentrácie CO2 450 ppm (na dlhšie obdobie). Ak s vhodnými opatreniami začneme včas (prakticky hneď), a globálne emisie skleníkových plynov začnú klesať od roku 2020, malo by nám k tomu stačiť 1% hrubého svetového produktu.

Ako som naznačil v predošlom príspevku, zdá sa mi takýto predpoklad príliš optimistický. Zrejme podobný bude aj názor atmosférického fyzika Tima Garretta z Utahu, podľa ktorého:

"Stabilizácia CO2 v atmosfére pod úrovňou 450 ppm, ktorú možno považovať za nebezpečnú, vyžaduje takmer okamžitý kolaps bohatstva civilizácie."

1% HDP a "takmer okamžitý kolaps bohatstva" sú dve rozdielne veci. Kde je teda pravda? Niekde uprostred?

Vezmime do úvahy, že len pre zastavenie rastu emisií CO2 (ani nie všetkých skleníkových plynov, a ani nie zastavenie rastu obsahu CO2 vo vzduchu!) by sme potrebovali postaviť v energetickom ekvivalente približne 1(GW) jadrovú elektráreň každý deň. To prakticky znamená zdvojnásobenie súčasného výkonu všetkých dnes funkčných jadrových elektrární v priebehu 372 dní!

Približný výpočet pre energiu z vetra? Ak uvažujeme s priemerným výkonom veternej turbíny 2 MW a kapacitným faktorom 30 % (oba údaje presahujú súčasné skutočné údaje), potrebovali by sme každý deň postaviť 1 500 veterných turbín. Vyjadrené na plochu s predpokladom 2 W/m2 by to znamenalo zastavať plochu 500 km2 každý deň. A ešte inak, znamenalo by to 24x rýchlejší rast inštalácie veterných turbín, ako je v súčasnosti.

Solárne panely? Ako uvažujeme priemernú energetickú hustotu 5 W.m-2, potrebovali by sme postaviť 200 km2 solárnych panelov každý deň. Znamenalo by tiež zrýchlenie inštalácie solárnej fotovoltiky približne 36x.

Môžete si vymyslieť akúkoľvek kombináciu týchto troch relatívne nízko-uhlíkových zdrojov energie (aj keď nie celkom nulových). Alebo iné zdroje. Je to realistické s "obetovaním" 1 % HDP? A to sme sa ešte nedostali ku znižovaniu emisií skleníkových plynov, iba ku stabilizácii emisií CO2.

Aký je váš názor? Čo je potrebné pre stabilizáciu, respektíve dosiahnutie dlhodobého poklesu emisií (a následne koncentrácie) skleníkových plynov?

Inšpirácia do diskusie: aktualizovaný vývoj ťažby ropných pieskov v Kanade, ktoré nám dávajú približne 2 % z celkového množstva spotrebovaných tekutých palív:

Zdroj: Stuart Staniford.

A dopady tejto ťažby:

 

.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?