Inflácia, či deflácia? To je otázka...

Autor: Alexander Ač | 5.11.2013 o 8:13 | (upravené 5.11.2013 o 10:24) Karma článku: 9,55 | Prečítané:  2080x

V posledných týždňoch znovu obchádza Európu strašiak "deflácie", teda strašiak poklesu dopytu, ktorý vedie k poklesu cien, rastu nezamestnanosti, ďalšiemu poklesu dopytu, a tak ďalej.  Všeobecne chápu ekonómovia ako "zdravý" rast ekonomiky ten, ktorý je spojený s príbližným rastom cien okolo 2 %. Ak je rast cien vyšší, hovorí sa o "prehriatí" ekonomiky, ak je rast cien nižší, hovorí sa o "spomaľovaní" ekonomiky. Hrozí naozaj Európe deflácia, čo to znamená, a aké sú možnosti jej zabrániť?

Téme inflácie, deflácie, či možnej hyperinflácii som sa na týchto (a iných) stránkach venoval už niekoľkokrát. Naposledy publikovaný článok pre FinWeb s názvom:  "To najhoršie Európu len čaká" (19.2. 2013), vyvolal prekvapivo širší záujem ďalších médií.

Článok bol o tom, že do Európy deflácia už prišla. Nie však v zmysle, ako ju chápe väščina ekonómov či ľudí, teda v zmysle spotrebiteľských cien, ale v zmysle kreditu (úverov). Článok hovoril o tom, že sa začalo obdobie, kedy vôbec po prvýkrát v novodobej histórii Európy (pravdepodobne od čias Veľkej depresie) nastala kontrakcia (ak chcete, mínusový rast) kreditu. Pripomeňme si vývoj celkového kreditu (to znamená dlhu) v Európe:

inflacia_deflacia.png.

Vývoj kreditu od roku 1999 v EÚ. V súčasnosti dochádza k zápornému rastu rýchlosťou asi 4% ročne. Takúto situáciu sme nemali nikdy za posledné desaťročia. (Zdroj: Market Daily Briefing)

Pre väčšinu ľudí je však "hmatateľnejší" vývoj skutočných cien tovarov, a tak sa aj mediálny záujem točí okolo vývoja ukazovateľa inflácie, resp. deflácie spotrebiteľských cien. Tu je vývoj ich pohybu v EÚ:

inflacia_deflacia_2.jpg.

Vývoj inflácie spotrebiteľských cien od roku 1999. Do grafu som znázornil obdobie, dokedy množstvo kreditu stabilne narastalo (maximum na začiarku roku 2008). Potom sa ceny od "ideálneho" rastu rozkývali smerom nahor a nadol. (Zdroj: Trading Economics).

Pred koncom roku 2009 sme mohli krátkodobo pozorovať pokles cien. V roku 2012 však už ceny znovu rástli rýchlosťou asi 3% za rok. V súčasnosti sa rast rýchlo spomaľuje.

Takto vyzerajú oba grafy prenesené do jedného:

inflacia_deflacia_3.png.

Čierna čiara ukazuje vývoj kreditu, modrá čiara vývoj indexu spotrebiteľských cien, a červená šípka ukazuje dlhodobejší trend (od roku 2008). Keď sa USA dostali do fázy poklesu kreditu, nastal bankrot Lehman Brothers a o chvíľku neskôr panický výpredaj na akciových trhoch.

Myslím, že aj keď Európska centrálna banka (ECB) nejako pravdepodobne zasiahne (musí!) za potlesku ekonómov, aspoň krátkodobej deflácii cien už nezabráni. Navyše je viac ako otázne, či takýto zásah dokáže obnoviť rast kreditu. Ak aj áno, tak iba dočasne.

Jednou zo štandardných metód proti spomaľovaniu rastu/poklesu ekonomiky je znižovanie úrokových sadzieb, aby sa podporilo požičiavanie - teda dlh. Tu ešte nejaký priestor pre ich znižovanie existuje (napr. v porovnaní s USA už nie, keďže sadzby FED-u (Americkej centrálnej banky) sú na nule).

Ďalšími metódami sú nekovnečné zásahy do ekonomiky, ako je napríklad LTRO (long-term refinancing operation), kedy centrálna banka požičiava komerčným bankám pri extrémne nízkych úrokoch (v prípade USA to bolo a je kvantitatíne uvoľňovanie - tj. aktívny nákup aktív a dlhopisov, a tým nepriame ovplyvňovanie úrokových sadzieb).

Princíp je stále ten istý - rozhýbať rast kreditu, tj. ekonomický rast. Problém spočíva v tom, že súčasné problémy nie sú spôsobené NEDOSTATKOM kreditu (ako sa mylne domnieva väčšina ekonómov a centrálnych bankárov, a ktorí stále ignorujú úlohu dlhu v ekonomike - okrem iného aj pri zvyšovaní rozdielov chudobní vs. bohatí), ale jeho NADBYTKOM. Jednoducho množstvo dlhu prerástlo možnosti reálnej ekonomiky tento dlh "obsluhovať".

Dôvodov je VIACERO, ale jeden z tých hlavných je, že potenciál globálnej ekonomiky pre rast, ktorý sme pozorovali za posledných 100-150 rokov, sa skončil.  Odhliadnuc od skutočnosti, že množstvo celkového dlhu narastá rýchlejšie ako reálna ekonomika už viac ako 40 rokov.

Inak povedané, Centrálne banky sa znažia riešiť problém prílišného dlhu, vytváraním ešte väčšieho množstva dlhu. Tadiaľ cesta jednoducho nevedie.

Ak neexistuje potenciál rastu reálnej ekonomiky (tj. výroby+spotreby), neexistuje ani potenciál splácať dlh konvenčnou cestou. Kým nedôjde k zrušeniu "zlého" dlhu (formou bankrotov, zlučovaním spoločností, prepúšťaním, atď.), nemôže sa situácia v ekonomike začať zlepšovať. A keďže v súčasnosti sme vytvorili najväčšiu dlhovú bublinu v histórii ľudstva, budú aj následky prasknutia tejto bubliny najhoršie v histórii ľudstva.

Takže ešte raz. Čo v zásade urobili centrálne banky svojimi doterajšími zásahmi po finančnej kríze? Ešte viac nafúkli už tak nafúknutú bulinu "záchranou" bánk a prenesením zodpovednosti na obyvateľov prostredníctvom nafúknutia dlhopisovej bubliny (treba povedať, že za výraznej pomoci "optimistického" trhu) jednotlivých štátov a oddialili nevyhnutný pokles o niekoľko rokov. Kríza, ktorá by do roku 2008 zasiahla "iba" veľké banky a niektoré sektory ekonomiky (s už aj tak dramatickými dopadmi), bude mať teraz ešte rozsiahlejšie dopady prakticky na všetkých obyvateľov Západu.

Inými slovami, neverte správam o tom, že ekonomika (Európskej únie) už dosiahla dno a "všetko je pod kontrolou", a čaká nás rast. Opak je pravdou - momentálne sme prakticky na vrchole rastu, a čaká nás (ešte dlhý) pokles a pod kontrolou nie je prakticky nič.

A o tom, ako súčasný pokles cien "prekvapil" niektorých analytikov, ako aj o tom, že ECB "by mala" zasiahnuť si môžete prečítať v The Telegraph.

Názor slovenského analytika Dušana Doliaka o tom, či nás čaká cenová inflácia alebo deflácia odporúčam prečítať tu.

A tématické video na záver:

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?