Globálne koncentrácie skleníkových plynov dosiahli rekord

Autor: Alexander Ač | 6.11.2013 o 21:15 | (upravené 6.11.2013 o 21:27) Karma článku: 6,94 | Prečítané:  707x

To isté, čo platí v prípade ľuďmi produkovaných emisií skleníkových plynov, platí aj pre ich koncentrácie v atmosfére. Podľa poslednej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), atmosférické koncentrácie hlavných skleníkových plynov (teda CO2, CH4 a N2O) dosiahli nový rekord.

Tak ako, prakticky nepretržite, rastú antropogénne emisie skleníkových plynov, rastie aj ich obsah v atmosfére. Napriek tomu, že približne 1/4 antropogénnych emisií oxidu uhličitého (CO2) zostane viazaná v zemských ekosystémoch, a druhá 1/4 sa dostane do oceánov (kde následne dochádza k poklesu ich pH), rýchlosť jeho nárastu v atmosfére sa zrýchľuje:

WMO_1.png

Horný graf ukazuje celkovú koncentráciu CO2, dolný graf ukazuje medzročný nárast. V súčasnosti pribudne každoročne niečo cez 2 ppm CO2 každý rok, kým pred 20-25 rokmi to bolo približne 1,5 ppm CO2 ročne. Podľa Globálneho uhlíkového projektu (www.globalcarbonproject.org) zostane v atmosfére v priemere 55 % nami vypusteného CO2 a zvyšných 45 % sa viaže do biosféry (oceánov a lesov).

CO2 patrí medzi hlavné skleníkové plyny produkované ľuďmi a je zodpovedný asi za 64 % z radiačného pôsobenia všetkých skleníkových plynov. Jeho rast za posledných 10 rokov prispel k zosilneniu antropogénneho skleníkového efektu asi o 84 % a za posledných 5 rokov o 82 %. Jeho koncentrácia je s prakticky 100% istotou najvyššia za posledných najmenej 800 000 rokov, a veľmi pravdepodobne na úrovni, kedy bola naposledy dlhodobo pred približne 15-20 000 000 rokov.

Ďalší význámný skleníkový plyn je metán (CH4), približne 23-25-násobne sinejší skleníkový plyn ako CO2 za obdobie 100 rokov (a asi 70-násobne silnejší za obdobie 20 rokov). Je zodpovedný asi za 18 % antropogénneho skleníkového efektu. Aj jeho koncentrácia, najvyššia za posledných najmenej 800 000 rokov, sa v posledných rokoch (znovu) začala zvyšovať:

WMO_2.png.

Horný graf ukazuje celkovú koncentráciu CH4, dolný graf ukazuje medzročný nárast. Po roku 1998 sa rast koncentrácie metánu v atmosfére dočasne zastavil, od roku 2007 znovu narastá. Všimnite si, že kým CO2 je udávaný v jednotkách ppm, tak metán je v jednotkách ppb (rádovo 1000-násobne menší obsah v atmosfére oproti CO2).

Cyklus metánu je menej podrobne popísaný, ako cyklus CO2. Podľa správy WMO zatiaľ neexistujú dôkazy, že by nárast globálnej koncentrácie metánu súvisel s nárastom teplôt v Arktíde a dôsledku toho vyššími emisiami v tejto oblasti. Nárast emisií je pozorovaný skôr v tropických a miernych pásmach.

Skupina vedcov pracujúcich v Arktíde však na možnosť významného (a nezvratného) nárastu metánu z permaforstu, či priľahlých morí a Severného ľadového oceánu na túto možnosť vážne upozorňuje. Vieme, že v minulosti k takýmto situáciám už došlo.

Posledným z významných skleníkových plynov je oxid dusný (N2O), ktorý je asi 300-krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2 za obdobie 100 rokov:

WMO_3.png.

Horný graf ukazuje celkovú koncentráciu oxisu dusného (N2O), dolný graf ukazuje medzročný nárast. Rýchlosť nárastu tohto skleníkové plynu je približne konštantná, možno mierne rastúca.

Oxid dusný je zodpovedný asi za 6 % celkového antropogénneho skleníkového efektu. V súčasnosti je jeho hlavným antropogénnym zdrojom poľnohospodárstvo, resp. výroba a používanie umelých hnojív. Zvyšný antropogénny vplyv (asi 10 %) je v dôsledku emisií freónov.

Kombinovaný vplyv všetkých antropogénnych skleníkových plynov sa vyjadruje pomocou tzv. "Indexu skleníkpvých plynov". Jeho hodnota sa od roku 1990 (čo je referenčný rok pre znižovanie emisií skleníkových plynov v rámci Kyótskeho protokolu) zvýšila o 32 %, a rast tohoto indexu pokračuje v posledných 10-ročiach prakticky konštantnou rýchlosťou:

WMO_4.png.

Ročný index skleníkových plynov od roku 1979 do roku 2012 a ich radiačné pôsobenie. Ročné spôsobenie skleníkových plynov sa blíži k hodnote 3 W.m-2, čo je v globálnom meradle ekvivalentné množstvu energie, ktoré by sa uvoľnilo pri výbuchu 4 atómových bômb zhodených na Hirošimu každú sekundu. V skutočnosti je to ešte viac, pretože vplyv skleníkových plynov je tlmený ochladzujúcim vplyvom aerosólov.

Z pohľadu vývoja indexu skleníkových plynov je možno pomerne jednoznačne tvrdiť, že Kyótsky protokol zlyhal. Možno by sa dalo argumentovať, že bez neho by bola situácia ešte horšia, avšak to sa už nedozvieme.

Posledný buletín WMO si môžete v PDF formáte stiahnuť tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?