Otvorený list Adele Banášovej

Autor: Alexander Ač | 28.12.2014 o 11:01 | (upravené 29.12.2014 o 10:21) Karma článku: 10,93 | Prečítané:  69268x

Hospodárske noviny priniesli rozhovor so známou slovenskou moderátorkou Adelou Banášovou. Keďže je rozhovor pomerne čítaný (od 25. 12. 2014 viac ako 20 tis. prečítaní) a zároveň sa venuje aj téme klimatickej zmeny, považujem za svoju povinnosť na tento rozhovor reagovať. Objavilo sa v ňom totiž niekoľko nepresností, ktoré je potrebné uviesť na pravú mieru.

Milá Adela Banášová,

rád by som reagoval na Tvoj (dovolím si tykať, keďže sme rovnaký ročník, a nejaký čas si bola moja spolužiačka v ročníku na bratislavskom gymnáziu Bilíkova) rozhovor v Hospodárskych novinách ("Sme nastavení na neustály rast. Príroda nám to neodpustí" z 25. 12. 2014).

V rozhovore zaznelo niekoľko zaujímavých myšlienok a postojov, s ktorými možno iba súhlasiť, ako je napríklad rastúca a neudržateľná spotreba zdrojov a potreba "uskromňovania sa". Z odborného hľadiska si však dovolím reagovať na problematiku klimatickej zmeny, ktorej sa intenzívne venujem viac ako 10 rokov. Citujem z Tvojho rozhovoru:

Čo vás teda aktuálne trápi?
Napríklad to, že si vysušujeme kontinent a že posielame vodu preč. Pretože keď nebude voda, bude mi úplne jedno, kto sedí na akej vysokej stoličke. Stále sa to považuje za ekologický a hipisácky názor, no pre mňa je to naozaj dôležitý problém. Pár dní dozadu som sedela s hydrológom, ktorý hovoril o tom, že všetku vodu posielame do mora, odkiaľ sa však už späť nevráti. [i]

 

Čo s tým vieme urobiť?
Všetky zalepené a zabetónované časti mesta trochu ozeleniť a urobiť viac vsakovacích plôch, aj projekt hrádzok, ktoré kedysi inicioval pán Kravčík, urobil svoje v boji proti záplavám. Ak by sme si toto všetko dali do poriadku, do desiatich rokov máme späť klímu, na akú sme boli zvyknutí.  [ii]

 

Čiže to, že je na Vianoce vonku desať stupňov nad nulou, je dôsledok odvodňovania?
Áno aj. Najväčšou príčinou klimatických zmien je H2O.  [iii] Ale tu sa už dostávame do momentu, keď by ste mali v rozhovore pokračovať s hydrológom pánom Michalom Kravčíkom a nie so mnou. (Smiech)

Kľúčové tvrdenia som zvýraznil. Najprv niečo k pánovi Michalovi Kravčíkovi. Pred viac ako 10 rokmi som mal takisto tú česť sa osobne s ním stretnúť. Už vtedy tu prezentoval svoje názory, podľa ktorých je hlavnou príčinou súčasnej klimatickej zmeny (globálneho otepľovania) tzv. "vysušovanie krajiny". Človek, ktorý o danej problematike nemá príliš veľa znalostí (ako vtedy aj ja) pomerne ľahko podľahne dojmu, že pán Kravčík je skutočný odborník a vie, o čom hovorí. Hovorím z vlastnej skúsenosti, preto Ti tento postoj nezazlievam. Pri ďalšom štúdiu vedeckej literatúry sa však dá celkom ľahko zistiť, že pán Kravčík sa ako odborník iba prezentuje, a v prípade klimatickej zmeny nemá ani základné, fyzikálne korektné znalosti.

Veľmi stručne vysvetlím Tvoje (resp. pána Kravčíka) tvrdenia, ktoré sú vyznačené červeným písmom.

[i] Nie je pravda, že posielame všetku vodu do mora, ale iba jej časť. Navyše voda, ktorá takto odtečie zo zabetónovaných (a inak zmenených) povrchov je čiastočne zachytená vo veľkých priehradách. Existujú vedecké štúdie, ktoré ukazujú, že veľké priehrady v skutočnosti viac vody zachytia, ako jej stihneme z krajiny odvádzať, a v celkovej bilancii prispievajú skôr k spomaľovaniu nárastu hladín svetových oceánov. Kontinenty teda neodvodňujeme, ale zavodňujeme. Mnohé veľké rieky sveta prakticky nedotečú do oceánov. Aj keby sme však nemali žiadne veľké priehrady a  vodu z krajiny iba odvádzali preč, vodný cyklus nie je uzavretý. To znamená, že voda sa z oceánov znovu odparuje, a prší aj nad kontinentmi. Neexistuje prírodný zákon, ktorý by "zakazoval" vode z morí vrátiť sa späť nad kontinenty.

[ii, iii]   Súhlasím, že rozumné hospodárenie s vodou je dobrá vec. To nepopiera žiadny vedec. Nanešťasie, nezastavilo by to zvyšovanie globálnych teplôt, topenie pevninských ľadovcov či arktického ľadu, ani nárast hladín oceánov - teda zmenu klímy. Otepľovanie klímy a jej dôsledky sú totiž hlavne spôsobené zvyšovaním obsahu skleníkových plynov (nie zlým hospodárením s vodou v krajine). Je to skutočnosť, ktorú Ti potvrdia prakticky všetci klimatológovia. Na Slovensku je v tejto oblasti najuznávanejšia autorita profesor Milan Lapin, ale máme aj mnohých ďalších vynikajúcich odborníkov (napríklad hydrológ profesor Ján Szolgay). Voda v krajine iba prispieva k zmierňovaniu teplotných extrémov a je prenášačom tepelnej energie. Dlhodobo však neovplyvňuje energetickú bilanciu a teda nie je príčinou zvyšonia či znižovania globálnych teplôt atmosféry. Princíp skleníkového efektu je známy viac ako sto rokov a vedci vedia, že zvyšovanie ich obsahu v atmosfére má za dôsledok zvyšovanie teplôt atmosféry. Tento fakt pán Kravčík, bohužiaľ, dlhodobo ignoruje. V jednom zo svojich článkov sa dokonca vyjadril, že skleníkové plyny atmosféru ochladzujú, čo pramenilo z nepochopenia výzkumu, na ktorý sa pán Kravčík odkazoval.

Samozrejme, nedá sa v jednom liste vysvetliť všetko. Bol by som však rád, keby si napríklad do televízie či rádia pozývala ľudí (ak máš takú možnosť), ktorí majú v téme klimatickej zmeny skutočný prehľad a venujú sa jej profesionálne. Vytvorenie si vlastného názoru na problematiku klimatickej zmeny nie je otázka niekoľkých dní, týždňov, či mesiacov. Je to beh na dlhú trať.

Celkovo som rád, že Ťa táto problematika trápi, pretože sa týka nás všetkých. Verím, že časom o nej získaš aj viac odborných vedomostí, a tiež získaš inú perspektívu, než akú ponúka iba pán Kravčík. 

 

So srdečným pozdravom,

Alexander Ač

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?