Rok 2015 je rekordne teplý. Začínajú sa prejavovať nezvratné zmeny.

Autor: Alexander Ač | 23.5.2015 o 14:15 | (upravené 23.5.2015 o 18:44) Karma článku: 7,13 | Prečítané:  2524x

Podľa posledných analýz globálnej teploty atmosféry je rok 2015 zatiaľ najteplejší od začiatku meteorologických meraní. A nielen to. Rýchlo sa zvyšuje tepelný obsah oceánov sveta a rozbiehajú sa nezvratné zmeny v biosfére.

Globálna teplota atmosféry

Pred týždňom oznámila americká NASA, že doterajší priebeh roku 2015 (teda obdobie január až apríl) dosiahol rekordne vysoké teploty, pričom apríl 2015 bol druhý najteplejší v histórii. Pridala sa k nej aj NOAA s rovnakým výsledkom:

article_photo (NOAA)

Doterajšie obdobie v roku 2015, ako aj obdobie posledných 12 mesiacov, je najteplejšie s pomerne výrazným predstihom pred doteraz rekordnými rokmi. 

Globálna teplota oceánov

Aj keď sú globálne teploty dôležité z pohľadu počasia a dejov v atmosfére, rozhodujúce z pohľady analýzy energetickej nerovnováhy planéty sú oceány. V nich sa totiž ukladá viac ako 93 % všetkej energie dopadajúcej na Zem. Pre porovnanie, vrchné 4 metre oceánov zachytia toľko energie, ako celá atmosféra planéty. Tepelný obsah oceánov rýchlo rastie, čo je hlavný indikátor pokračovania zmien v celom klimatickom systéme:

article_photo (d35brb9zkkbdsd.cloudfront.net)

Tepelný obsah oceánov (horných 2 km) naposledy klesal na začiatku 60. rokov. V posledných rokoch dochádza k jeho prudkému rastu.

Rast hladiny svetových oceánov

Spolu s tým, ako pokračuje otepľovanie, pokračuje a zrýchľuje sa aj rast hladiny svetových oceánov. Nedávny výskum z januára tohto roku (Hay a kol., 2015, Nature) ukázal, že rast hladiny v období 1900-1990 bol o niečo pomalší, a teda súčasné zrýchlenie rastu hladín oceánov je o to výraznejšie:

article_photo (www.aviso.altimetry.fr)

Od rokov 2009-10 rastie hladina svetových oceánov rýchlosťou viac ako 4 mm/rok. Nové výsledky o zrýchľovaní roztápanie najmä v Antarktíde naznačujú, že zrýchlenie rastu hladiny oceánov bude dlhodobejšie. Posledný údaj je z februára tohto roku.

Už rýchlosť rastu oceánov v minulom storočí (teda +2 mm/rok) bola najväčšia za posledných 6 tisíc rokov (Lambeck a kol., 2014, PNAS). V minulosti hladina oceánov aj pri pomalšom globálnom otepľovaní ako dnes, rástla   v niektorých obdobiach  rýchlosťou viac ako 4 cm za rok, teda 10-krát rýchlejšie.

Nezvratné zmeny v biosfére

Niekoľko nedávnych zásadných vedeckých štúdií a poznatkov ukazuje, že ľudstvo spustilo významné nezvratné zmeny v neživej aj živej prírode .

Neživá príroda

  • Bez ohľadu na ďalšie otepľovanie, časť ľadovcov Západo-antarktického ľadovcového štítu sa roztopí, a v priebehu desaťročí až storočí (konzervatívny odhad) prispeje k nárastu hladiny oceánov až o 1,2 metra (Rignot a kol., 2014, Geophysical Research Letters).
  • Rastúca teplota oceánov prispieva k roztápaniu a destabilizácii ľadovcov aj vo východnej časti Antarktídy (Greenbaum a kol., 2015, Nature Geoscience). Ak by pokračovalo stenčovanie ľadovca Totten, hladina oceánov by nakoniec vzrástla o 3,5 metra.
  • Donedávna stabilné oblasti južnej časti Antartického polostrova rýchlo strácajú ľad. K skokovému zrýchleniu ich roztápania došlo v roku 2009 (Wouters a kol., 2015, Science)
  • Podobné sú aj výsledky v prípade grónskeho ľadovcového štítu. Je pravdepodobné, že súčasné modely podhodnocujú príspevok roztápania ľadu v Grónsku (Csatho a kol., 2014, PNAS
article_photo (Arctic Report Card, 2015)

Pokles množstva ľadu (v miliardách ton) v Grónsku nie je lineárny, ale exponenciálny. Každých 10 rokov sa množstvo roztopeného ľadu v Grónsku zdvojnásobí. (Zdroj: Tedesco a kol., 2015).

  • Aj bez ďalšieho otepľovania, nebude už možné zabrániť úplnému roztopeniu plávajúceho arktického ľadu v lete. Rastúci počet vedeckých štúdií ukazuje, že to bude znamenať častejší výskyt extrémneho počasia v miernom pásme na severnej pologuli. Súčasná plocha arktického plávajúceho ľadu je rekordne nízko (JAXA, 2015):
article_photo (robertscribbler.files.wordpress.com)
  • Čím extrémnejšie teploty a zrážky, tým väčší "odtlačok" vplyvu človeka na ich výskyt. Až tri štvrtiny extrémne vysokých teplôt a 18 % extrémnych zrážok je dôsledok globálneho otepľovania za posledných 100 rokov. S ďalším otepľovaním bude tento trend narastať (Fischer a Knutti, 2015, Nature Climate Change)

Živá príroda

Klikni pre animáciu obrázkuKlikni pre animáciu obrázku (assets.climatecentral.org)

Hnedá farba = sucho, modrá farba = vlhko.

  • Rekordné sucho v častiach Sýrie v rokoch 2007-10 prispelo k prebiejahúcej občianskej vojne. (Kelley a kol., 2015, PNAS)
  • Schopnosť amazonského tropického lesa pohlcovať atmosférický CO2 klesá. Ide pravdepodobne o dôsledok vyššej úmrtnosti stromov ako dôsledok rýchlejšieho rastu v minulosti a zvýšenej premenlivosti podnebia, najmä vyšších teplôt a rozsiahleho sucha v posledných rokoch. (Brienen a kol., 2015, Science).
  • Lesné požiare prichádzajú skôr a vo väčšom rozsahu. Neobvykle skoro začala tento rok sezóna lesných požiarov na Aljaške; veľké požiare sú aj v provincii Saskatchewan (Kanada) a v okolí jazera Bajkal na Sibíri. 
  • Prvý krát v historii lesných požiarov na Aljaške boli prvé lesné požiare sezóny v dôsledku blesku zaznamenané v juhovýchodnej oblasti. Táto časť Aljašky je považovaná za "dažďový les" (Aljašské oddelenie lesníctva).
article_photo (MODIS)article_photo (MODIS)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?