Antropocén: smerom k nehostinnej a nebezpečnej planéte.

Autor: Alexander Ač | 8.1.2016 o 16:07 | Karma článku: 4,61 | Prečítané:  944x

Vedci prišli s novými „tvrdými“ dôkazmi o vplyve človeka na životné prostredie. Skupina 24 popredných vedcov priniesla nové ucelené dôkazy o zrýchľujúcom a dominantnom vplyve človeka na geologické a atmosférické procesy planéty.

S myšlienkou pomenovania novej geologickej éry prišli už začiatkom 60. rokov ruskí geológovia1. Tento termín spopularizoval neskôr nositeľ Nobelovej ceny Paul Crutzen v roku 20002 a o 2 roky neskôr v článku s názvom „Geológia ľudstva“ v prestížnom časopise Nature3. Dnes môžeme na túto tému nájsť desiatky odborných aj populárnych článkov4, a od roku 2014 dokonca vychádza vedecký časopis The Antropocene Review5. Návrhy presného dátumu začiatku Antropocénu sa líšia6, a niektorí autori jeho pôvodný koncept kritizujú ako príliš úzky7.

Posledný príspevok do diskusie o Antropocéne prinieslo 24 autorov z rôznych univerzít sveta8. Článok sa začína nasledujúcimi slovami:

„Ľudská aktivita zanecháva na Zemi prenikavú a trvalú stopu.“

Medzi hlavné indikátory, ktoré určujú nástup a existenciu Antropocénu autori považujú:

  • Koncentrácia izotopu 14C
  • Betón
  • Plasty
  • Sadze
  • Plutónium
  • Koncentrácia nitrátu (NO3-)
  • Koncentrácia metánu (CH4)
  • Koncentrácia oxidu uhličitého (CO2)
  • Globálnu teplotu atmosféry

Vymieranie živočíchov

Zrejme najskorším významným a nezmazateľným indikátorom prítomnosti človeka je vymieranie veľkých druhov cicavcov, ale aj ďalších živočíchov. Z pohľadu tohto ukazovateľa možno príchod človeka rozpoznať už na začiatku Holocénu pred asi 11 600 rokmi. Už vtedy sa totiž zvýšila rýchlosť vymierania cicavcov nad prirodzenú hodnotu. K veľkému zrýchleniu došlo v roku 1750, teda v období začiatku priemyselnej revolúcie a prudkému zrýchleniu počtu obyvateľov planéty. V 18. a 19. storočí už zaznamenávame prudké vymieranie nielen cicavcov, ale aj vtákov, rýb, obojživelníkov, plazov a všetkých stavovcov.

Obr. 1. Vývoj rýchlosti vymierania živočíchov. Prvé zrýchlenie asi na 5-násobok prirodzenej rýchlosti môžeme pozorovať už na začiatku Holocénu a so vznikom prvých usadlých kultúr človeka, k ďalšiemu zrýchleniu došlo v okolo roku 1750 so začiatkom priemyselnej revolúcie. Dnes je rýchlosť vymierania živočíchov asi 40-násobná (priemer za posledných 100 rokov).

Veľké zrýchlenie

Autori práce určili začiatok Antropocénu na rok 1950, kedy môžeme tzv. „veľké zrýchlenie“ (great acceleration) vidieť prakticky vo všetkých indikátoroch. Toto zrýchlenie bolo spôsobené povojnovou industrializáciou, a umocnené odlesňovaním a stavbou cestných komunikácií. Veľké zrýchlenie znázorňuje aj graf dusíkového cyklu od obdobia Pleistocénu až do súčasnosti.

Obr.2. Narušenie dusíkového cyklu za posledných 22 000 rokov, teda v období Pleistocénu, Holocénu a Antropocénu. V roku 1950 si môžeme všimnúť zrýchlenie zvyšovania koncentrácie NO3-.

Rast globálnej teploty

Z analýzy nie je možné vynechať ani vývoj globálnej teploty, pričom „dominantný“ vplyv človeka klimatológovia detekujú od druhej polovice minulého storočia. Graf znázorňuje vývoj teplôt na severnej pologuli, južnej pologuli, a v tropických oblastiach za posledných 11 600 rokov (B), a za posledných 2 000 rokov (C).

Obr. 3: Vývoj teploty na severnej (modrá) a južnej (červená) pologuli a v tropických oblastiach (zelená) za posledných 11 600 rokov (B), a znázornenie prirodzeného a antropogénne podmieneného vývoja globálnej teploty za posledných 2000 rokov (C), spolu so „stredovekým teplým“ obdobím a „malou dobou ľadovou“. Bez vplyvu človeka by globálna teplota naďalej klesala.

Planéta stojí zrejme aj na začiatku rýchlejšieho rastu globálnej teploty atmosféry v najbližších rokoch, pretože vstupujeme do pozitívnej fázy pacifickej-dekadálnej oscilácie (PDO)9,10.

Obr. 4: Vývoj globálnej teploty od roku 1920. Minulý rok sme vstúpili do pozitívnej fázy prirodzeného cyklu Pacifickej-dekadálnej oscilácie. Je pravdepodobné, že budeme svedkami rýchlejšie rastu otepľovania atmosféry (pozor, nie je to isté ako rýchlosť globálneho otepľovania) ako za posledných 15 rokov.

Nie je teda príliš prekvapivé, že vedci prišli s ďalšími a ešte presvedčivejšími dôkazmi o dominantnom, ale najmä rušivom vplyve človeka na biosféru. Že sme na pokraji „šiesteho veľkého vymierania“ rastlín a živočíchov dokázala aj štúdia z minulého roku11. Ďalšia významná práca publikovaná pred niekoľkými dňami ukazuje, že súčasná rýchlosť globálnych zmien je najrýchlejšia v známej histórii planéty12,13.

Je na každom z nás, ako s týmito informáciami naložíme.

BONUS: Rozhovor s oceánografom z NASA s Joshom Willisom:

Ďalšie odporúčané zdroje k téme:

Bloomberg: Welcome to the Anthropocene: Five Signs Earth Is in a Man-Made Epoch, 2016. (odkaz)

Motherboard: All of the Reasons Scientists Are Certain We Are Now Living in the Anthropecene, 2016. (odkaz)

The Guardian: Human impact has pushed Earth into the Anthropocene, scientists say, 2016. (odkaz)

Jozef Peho: Cena za život v Antropocéne, 2014. (odkaz)

Citovaná literatúra:

1. Akademia nauk SSSR.

2. Crutzen a Stoermer, IGBP Newsletter, 2000.

3. Crutzen, 2002, Nature.

4. „Anthropocene“. Heslo v Google scholar, 385 výsledkov.

5. The Antropocene Review, 2014-2016.

6. Lewis a Maslin, Nature, 2015.

7. Malm, The Anthropocene Review, 2014.

8. Waters a kol., Science, 2016.

9. Trenberth, Science, 2015.

10. Upton, Climate Central, 2016.

11. Williams a kol., The Anthropocene Review, 2015.

12. Naafs a kol., Nature Geoscience, 2016.

13. University of Bristol press release „Current pace of environmental change is unprecedented in Earth’s history“, 2016

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?