Väšina prognóz vývoja podnebia končí v roku 2100. Nie preto, že by mal nastať koniec sveta, ale skôr z praktických dôvodov, keďže väčšina dnes žijúcich ľudí tu v tom čase už nebude.
Z pohľadu ďalších generácií, ktoré majú rovnaké právo na život, aké máme my dnes, je však takýto pohľad krátkozraký. Navyše dnes vieme, že dôsledky rastu obsahu skleníkových plynov nepotrvajú stovky, ale skôr tisíce rokov.
Nielen to. Rozhodnutia, ktoré príjmeme už dnes, zásadným spôsobom ovplyvnia podnebie v nadchádzajúcich tisícročiach. Na dlhodobé dôsledky klimatickej zmeny sa pozrel tím 22 klimatológov.
Na čo prišli?
Obr. 1: Zmeny oxidu uhličitého (CO2) za posledných 20 000 rokov, a prognóza vývoja 10 000 rokov do budúcnosti podľa rôznych scenárov (1280; 2560; 3840 a 5120 mld. ton uhlíku*) (horný graf). Zmeny globálnej teploty za rovnaké obdobie (stredný graf, referenčné obdobie (0°C) je 1980-2004). Zmena oboch parametrov v čase (spodný graf). Plný červený štvorec ukazuje scenár priemysel ako doteraz (RCP 8,5) do konca storočia, a prázdny červený štvorec ukazuje pokračovanie vývoja do roku 2300. Rýchlosť zmeny nárastu CO2 a teploty sú vyhladené 500-ročným kĺzavým priemerom. *Toto množstvo uhlíku sa vzťahuje pre obdobie po roku 2000.
Z týchto modelových výstupov je možné urobiť dva závažné závery:
Akonáhle dôjde ku zvýšeniu globálnej teploty, zostane zvýšená aj najbližších najmenej 10 000 rokov
Rýchlosť nárastu CO2 a teploty je neporovnateľne väčšia, ako na konci poslednej doby ľadovej
Ako sa bude meniť zaľadnenie planéty?
Obr. 2: Zmena vývoja hladiny svetového oceánu za posledných 20 000 rokov, a prognóza vývoja 10 000 rokov do budúcnosti (horný graf).
Aj z Obr. 2 môžeme usúdiť niekoľko závažných faktov, hoci v tomto prípade aspoň neprebieha rýchlosť nárastu hladiny oceánu tak rýchlo, ako na konci poslednej doby ľadovej (najmä preto, že už nie je toľko ľadu, ktorý by sa mohol roztopiť):
Hladina oceánu bude narastať najbližšie tisíce rokov aj pri pomerne nízkych emisiách CO2
Ak spálime 5120 miliárd ton uhlíku (teda asi 20 000 mld ton CO2), zvýši sa hladina oceánu o takmer 50 metrov.
Ako by sa roztopila Antarktída s rastúcimi emisiami CO2, ukazuje nasledujúca animácia:
Obr. 3: 36 600 miliárd ton CO2 stačí nato, aby sa Antarktída roztopila. (Zdroj: Winkelmann a kol. 2015)
Je teda len a len na nás, ako sa rozhodneme. Dôsledky našich rozhodnutí však budú pociťovať desiatky generácií po nás, či už sa rozhodneme správne, alebo nie.