reklama

Arktický ľad rýchlo mizne: dôsledky pocítime všetci

Globálna teplota je stále rekordne vysoko a jeden z dôsledkov je aj rýchlo miznúci ľad v Arktíde. To ovplyvňuje aj extrémne počasie u nás a v celom miernom pásme Severnej pologule.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (70)

Pravdepodnosť, že rok 2016 bude rekordne teplý, je viac ako 99 %. Nasvedčuje tomu aj doterajší priebeh globálnej teploty:

NASA GISS
NASA GISS (zdroj: Stefan Rahmstorf)

Obr. 1: Vývoj globálnej teploty v apríli od roku 1880 podľa NASA GISS. Rozdiel teploty oproti doterajšiemu rekordu (z roku 2010) je až 3-násobný oproti doteraz najväčšiemu rozdielu. Teplota v Arktíde je takisto rekordná. (Zdroj:NASA GISS). 

Priemerná globálna teplota za posledné tri mesiace sa stále drží na úrovni blízko otepleniu o 1,5 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Je to hranica oteplenia, ktorú mnoho vedcov považuje za bezpečnejšiu ako oteplenie o 2 °C (podrobnejšie pozri štúdiu Cai a kol. 2016).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Arktíde je rekordne teplo a ľadu rekordne málo

Obrázok blogu
(zdroj: Zack Labe)

Obr. 2: Priemerná teplota za polárnym kruhom v období január-apríl od roku 1948 podľa NCEP reanalýzy. Priemerná teplota je vyššia takmer o 2°C ako doterajší rekord. Arktída sa otepľuje asi 2-3 krát rýchlejšie ako zvyšok planéty. (Zdroj: Zachary Labe

Arktický plávajúci ľad je pre nás dôležitý nie pre polárne medvede, ale pretože reguluje globálne podnebie a výskyt extrémneho počasia v našich zemepisných šírkach. Rýchlejšie otepľovanie Arktídy má za následok zmenu charakteru tryskového prúdenia vo vyšších vrstvách atmosféry, ktoré častejšie vedie ku vzniku blokujúcich tlakových útvarov a pretrvávajúcemu charakteru počasia (viď Obr. 5). Vlny horúceho počasia, sucha, a dažďa tak trvajú na danom území dlhšie, ako by tomu bolo bez otepľovania Arktídy (viac pozri nedávne štúdie napr Hanna a kol. 2016 alebo Stadtherr a kol. 2016). Jedným z dôsledkov je potom aj zvýšené riziko lesných požiarov, takých, k akému došlo v meste Fort McMurray v Kanade.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedným z hlavných dôvodov vyššej rýchlosti otepľovania Arktídy (tzv. "arktická amplifikácia") je úbytok plávajúceho ľadu. Keď totiž biely ľad nahradí tmavú morskú vodu, miesto väčšiny odrazeného žiarenia do vesmíru (asi 85 %), dôjde naopak k pohlteniu tohto žiarenia. Čiastočne aj vďaka prervávajúcej globálne vysokej teplote v kombinácii s dlhodobým poklesom zaľadnenia, je posledných niekoľko týžďnov v Arktíde rekordne málo ľadu:

Obrázok blogu
(zdroj: NSIDC)

Obr. 3: Aktuálny vývoj rozsahu zaľadnenia v Arktíde. Medzi "ľad" sa počíta každý pixel, ktorý obsahuje viac ako 15% morského ľadu. Zobrazené sú všetky sezóny od roku 1979. Doteraz najmenej ľadu bolo v roku 2012. (Zdroj:NSIDC)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

14. mája bolo o takmer 1,2 mil. km2 menej ľadu ako v doteraz rekordnom roku 2012. Rekordne nízke zaľadnenie údáva aj japonská JAXA (11,26 mil. km2 pre 15. máj). Portál Cryosphere Today rieši problémy so senzormi. V skutočnosti, podľa porálu JAXA je rekordne málo ľadu v Arktíde už 48. deň za sebou (!):

Obrázok blogu
(zdroj: JAXA)

Obr. 4: Aktuálny vývoj rozsahu zaľadnenia v Arktíde podľa organizácie JAXA. (Zdroj:Zachary Labe)

Bude tento rok menej ľadu ako v roku 2012?

Doterajší rekordný úbytok ľadu bol pred 4 rokmi, a predbehol tak prognózy modelov IPCC o niekoľko desaťročí. Tento rok nie je iba nízke plošné zaľadnenie, ale rekordne nízko sa drží aj objem ľadu, aj keď nie tak výrazne, ako v prípade plochy. Veľa bude závisieť od počasia a arktických cyklónov v lete, ktoré zatiaľ nie je možné predpovedať, šanca na prekonanie rekordu však s každým ďalším dňom zatiaľ narastá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Menšie zaľadnenie podoporuje ďalšie otepľovanie Arktídy a to zosilňuje ďalšie naväzujúce zmeny v prúdení atmosféry. Animácia zachytáva tzv. "planetárne rossbyho vlny" tryskového prúdenia, ktoré sa pohybujú v západo-východnom smere pomalšie a s väčšími amplitúdami. Majú teda viac vlnitý charakter. Je to dôsledok klesajúceho teplotného rozdielu medzi Arktídou a miernymi zemepisnými šírkami. 

Jet stream
Jet stream 
Obrázok blogu
(zdroj: NASA)

Obr. 5: Zvlnený, pomaly postupujúci jet-stream priniesol do kanadskej Alberte začiatkom mája teploty vyššie ako je dlhodobý priemer aj o viac ako 15 °C. Kým priemerné teploty pre začiatok mája sú v Kanade na úrovni približne 15 °C, teplota miestami prekračovala 32 °C. Silný vietor, sucho, a vysoké teploty tak prispeli k vzniku prakticky nehasiteľných lesných požiarov, aké sa vyskytujú skôr v júli alebo auguste. Evakuovaných muselo byť 100 000 obyvateľov mesta Fort McMurray. (Zdroj: NASA)

Na tomto názornom príklade môžeme vidieť, prečo aj zdanlivo bezvýznamný rast globálnej teploty o 1,5 - 2 °C v priebehu 100 rokov môže mať nezvládateľné následky pre spoločnosť. Prirodné ekosystémy totiž neovplyňuje priemerné podnebie, ale extrémne počasie. Nestane sa teda to, že by sme mali na celom svete "trochu vyššie" teploty, ale stane sa to, že najväčšie zmeny sa udejú práve vo výskyte extrémnych prejavov počasia, ako sú suchá, vlny horúčav, záplavy, silné búrky a hurikány, či lesné požiare.

Ak by človek viac ako 100 rokov nezvyšoval koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére, ničivé lesné požiare v Kanade, alebo rekordné záplavy v Houstone o dva týždne skôr, by sa nevyskytli.

Aj preto by rekordný pokles arktického ľadu mal s obavami sledovať každý z nás, nielen klimatológovia.

Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu