Lesy strácajú schopnosť čeliť dôsledkom otepľovania

Autor: Alexander Ač | 26.7.2016 o 19:23 | Karma článku: 4,49 | Prečítané:  826x

Leto na severnej pologuli bude vrcholiť a spolu s ním aj sezóna lesných požiarov. Aké sú dlhodobé trendy vo výskyte lesných požiarov na svete, a aký je vplyv otepľovania na ne? Dokážu sa lesy prispôsobovať prebiehajúcim zmenám?

Lesné ekosystémy sveta nám svojimi službami poskytujú mnohé neoceniteľné služby. Sú nevyhnutné pre regulovanie vodného cyklu nad kontinentmi, sú významným zdrojom oblačnosti, a poskytujú útočisko mnohým druhom rastlín a zvierat. Ďalšou veľkou službou je ich úloha v spomaľovaní globálneho otepľovania prostredníctvom pohlcovania oxidu uhličitého (CO2) v procese fotosyntézy a ukladaním uhlíku do pôdy. Je dôležité tiež upozorniť na skutočnosť, že ľudia už znížili plochu lesných porastov asi o 30 %, ďalších 20 % lesov je degradovaných, a len asi 15 % lesov zostáva v pôvodnom stave. Podľa nedávnej štúdie v časopise Nature je v porovnaní so začiatkom ľudskej civilizácie na svete už iba približne polovica lesov (Crowther a kol. 2015).

Ľudia zaoberajúci sa dôsledkami klimatickej zmeny na lesné ekosystémy dlho predpokladali, že jeden z dôsledkov teplejšieho podnebia bude zvýšený výskyt sucha a lesných požiarov. Môžeme takéto dôsledky vo svete pozorovať už dnes?

Nová štúdia Evgenia Ponomareva (Ponomarev a kol. 2016) sledovala trend výskytu lesných požiarov v oblasti strednej Sibíre:

article_photo (Ponomarev a kol. 2016)

Obr. 1: Počet (a) a rozloha (b) lesných požiarov v centrálnej Sibíri od roku 1996 do roku 2015. Použité sú snímky satelitov AVHRR a MODIS.

Za posledných 10 rokov sa rozloha lesných požiarov v tejto oblasti zdvojnásobila. Autori prisudzujú rastúci trend vyššej priemernej teplote v kombinácii s rastúcim suchom. Nárast výskytu lesných požiarov potvrdzuje aj analýza trendu od roku 1700 (Kharuk a kol. 2016). Intenzívna sezóna lesných požiarov na Sibíri prebieha aj tento rok, a je možné, že v niektorých častiach budú mať požiare (opäť) rekordný rozsah:

article_photo (MODIS)

Obr. 2: Takto vyzerala stredná Sibír včera (25. 7. 2016) na snímku satelitu MODIS. Dym z požiarov je možné vidieť na území niekoľkých tisíc kilometrov a je viditeľný aj zo vzdialeného vesmíru.

Podobný je aj vývoj dlhodobého trendu výskytu požiarov na západe Spojených štátov (Westerling, 2016). V tejto oblasti je výskyt veľkých požiarov (nad 400 ha) až 5,5 násobne vyšší, ako tomu bolo na konci 70. a začiatku 80. rokov:

article_photo (Westerling, 2016)

Obr. 3: Porovnanie počtu a veľkosti požiarov podľa nástupu jari. Keď jar začína skoro (vľavo), požiarov je viac a sú rozľahlejšie, ako keď jar začína neskôr (vpravo).

Vyšší výskyt požiarov jednoznačne súvisí so skorším nástupom jari, skorčím topením snehu, a následne výraznejším suchom a nedostatkom vlahy v priebehu leta. Ďalším negatívnym faktorom je aj výrazné hasenie požiarov v minulosti a hustejšie lesy. Požiare tak vznikajú ľahšie, a je ťažšie ich uhasiť. Nárast aktivity požiarov je zaznamenaný aj v Kanade:

article_photo (Flannigan a de Groot, 2009)

Obr. 4: Počet a rozloha lesných požiarov v Kanade. V posledných 30 desaťročiach je rozloha lesných požiarov najvyššia najmenej od roku 1921. Pokračovanie tohto trendu sa očakáva aj do budúcnosti (Wang a kol. 2015).

Trend k suchším podmienkam v prostredí s vyššími teplotami je pozorovaný aj v Amazónii. Sucho, ktoré by sa za normálnych okolností vyskytlo približne raz za 100 rokov, sa za posledných 11 rokov vyskytlo 3-krát. Zdá sa, že výskyt požiarov má rastúcu tendenciu aj v tejto oblasti (prinajmenšom od roku 2000). Avšak aj bez rastúceho výskytu požiarov, častejší výskyt sucha spomaľuje rast tropických lesov (Feldpausch a kol. 2016), čo má za následok pokles rýchlosti pohlcovania CO2 (Brienen a kol 2015, Doughty a kol. 2015). Počas extrémne suchých rokov je Amazónsky les zdrojom oxidu uhličitého (Lewis a kol. 2011).

Nárast lesných požiarov však nepozorujeme všade (napríklad v južnej Európe je zaznamenaný pokles), a globálne analýzy zatiaľ neposkytli definitívny dôkaz nárastu lesných požiarov (Doerr a Santín 2016). Existuje však dostatok dôkazov pre globálny a významný (dvojnásobný) nárast rizika vzniku požiarov (Jolly a kol. 2015), ktorý bude pokračovať aj do budúcnosti. Klimatická zmena predstavuje významné riziko pre prakticky všetky lesy na planéte, od boreálneho lesa, cez lesy mierneho pásma, až po tropické lesy (Trumbore a kol. 2015). Existujú prvé dôkazy, že dochádza ku spomaľovaniu pohlcovania CO2 na globálnej úrovni a tohtoročný medziročný rast CO2 bude zrejme rekordný (Betts a kol 2016).

Pokračovanie globálneho otepľovania (viď obr. 5) je a stále viac bude problém pre väčšinu obyvateľov planéty (či už priamo, alebo nepriamo), a keďže sme takmer všetci do nejakej (väčšej, alebo menšej) miery súčasťou problému, mali by sme (chcieť) byť aj súčasťou riešenia.

article_photo (NASA/GISS)

Obr. 5: Globálna teplota za obdobie január až júl od roku 1880 podľaNASA.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

KOMENTÁRE

Viete, čo je oveľa väčší problém ako utečenci?

Orbánova vlada sa pýta desivé otázky, no dáva ešte desivejšie odpovede.

SVET

Rusko o zostrelenom lietadle klamalo. Dôkazy si vymysleli

Pred dvoma rokmi ukázali zábery dokazujúce vinu Ukrajiny.


Už ste čítali?