Dobrá časť článkov


Samozrejme, ako sa dá očakávať, lesu bez vody sa príliš nedarí! Čo presne sa však stane a ako bude reagovať celá biosféra, to už je menej známe. Tento 6 rokov trvajúci experiment prinesie množstvo nových informácií, najmä ohľadom stratégií rastlín prispôsobujúcich sa suchu, koté potom môžu byť použité do modelov snažiacich sa pochopiť celý system (biosféru).

Horšia časť článkov


Takto informovali novinové články o experimente objektívne. Navyše (a nesprávne) sa tu však nachádza priama spojitosť medzi experimentom a druhý rok prebiehajúcom suchu v Amazónii. Experiment ukázal, že úmrtnosť starých stromov sa vďaka suchu významne zvýšila po treťom roku absolútneho sucha (bez zrážok), kedy zahynul jeden strom z desiatich. A pretože Amazónia zažíva druhý rok sucha, objavil sa v novinách The Independent článok s názvom “Jeden rok na záchranu Amazónie”. Novinári uzatvárajú, že po treťom roku sucha začnú lesy odumierať.

Je to však nesprávny predpoklad z niekoľkých príčin. Aj keď je sucho, neznamená to, že podmienky sú rovnaké, ako pri experimente. Nedostatok vlahy v Amazónii je síce výrazný, nedosahuje však sto percent. A platí tiež, že množstvo zrážok je vysoko variabilné, takže odumieranie CELÉHO lesa je vysoko nepravdepodobné. Navyše nezahynú všetky stromy, a niektoré s nich sa môžu znovu obnoviť, potom čo sucho skončí.

Dôvody k obavám však existujú


Na jednu stranu sú tieto veci zveličené, na druhý stranu však existujú dôvody, ktoré by mohli vyvolávať obavy. Obdobia predĺženého sucha a iných prirodzených a ľuďmi vyvolaných stresových faktorov v Amazónii sú naozaj veľmi rozsiahle, a sú sčasti viazané na myšlienku “bodu zlomu” dažďového lesa. Táto myšlienka bola ešte viac zvýraznená v nedávnom článku (Hutria et al., 2005), ktorý sa zaoberá ostrým prechodom medzi lesom a savanou, pôsobením sucha a následných lesných požiarov. Modelová štúdia predpokladá, že v Amazónii môžu existovať dva rovnovážne stavy medzi vegetáciou a regionálnou klímou a to vďaka ich vzájomnému pôsobeniu. Dva alternatívne stavy môžu byť - zalesnenie a vlhko - ako je teraz, a druhý stav môže byť - savana a sucho – tak ako vo východnej Amazónii. Preto existujú obavy, že výraznejšie sucho môže premeniť časti amazonského lesa na savanu. Je však veľká neistota, kedy k takémuto stavu môže dôjsť, aká je pravdepodobnosť, že tento stavu bude dosiahnutý, a rýchlosť takejto zmeny. Modely predpovedajú rýchlu, aj pomalú zmenu. Lokálne však tieto zmeny môžu byť veľmi rýchle, a tiež budú mať vplyv na celkový cyklus uhlíka s globálnymi dôsledkami.

Mozaika dôsledkov (môj komentár k článku)


Ide o výskum, ktorý možno ťažko označiť inak, ako ďalší z nespočetného dôkazu vplyvov ľuďmi vyvolanej klimatickej zmeny. Je jasné, že klimatická zmena je vážny problém, avšak články zveličujúce jej dopady môžu naopak pôsobiť kontraproduktívne tým, že v ľuďoch vyvolávajú pocit bezmocnosti a nečinnosť. Je potrebné upozorňovať na nebezpečenstvá, možné dôsledky, ale aj cesty riešenia ako pre jednotlivcov, tak aj pre vlády jednotlivých štátov. Takmer každému je jasné, že treba NIEČO robiť, zároveň však má jednotlivec voči celku pocit bezmocnosti. Ak však každý jednotlivec bude čakať na to, kým NIEČO spraví niekto iný, nebude sa diať nič. To je tá najhoršia možnosť. Nič sa nedeje samo od seba a súčasná situácia by mala prinútiť ľudí rozmýšľať (a následne KONAŤ) viac o dôsledkoch ich vlastného správania na budúcnosť. Výhovorky našim deťom totiž potom príliš nepomôžu...