reklama

Globálne otepľovanie - Mýty a fakty okolo „hokejky“

Aj keď verím, že je to lepšie, ako pred pár rokmi, stále je dosť ľudí (aj vzdelaných!), ktorí veria niektorým mýtom, ktoré obklopujú tzv. „hokejku“. Snáď týmto blogom (opäť ide o preklad) aspoň trochu pomôžem objasniť skutočný stav aktuálneho poznania v tejto problematike. Článok je prebratý z portálu www.realclimate.org

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

Mýtus prvý: Dôkaz, že činnosť človeka má vplyv na klimatický systém, spočíva iba v rekonštrukcii priemerných teplôt na severnej pologuli (tzv. graf „hockey stick“), ktoré indikujú prudký nárast teploty v 20. storočí.

 Tento nezvyčajný argument sa objavuje v rozličných propagandách, ale aj dobre myslených „odhaleniach“, aj keď je zjavne absurdný. Tento paleoklimatický dôkaz je jednoducho jednou z mnohých nezávislých štúdií, ktoré potvrdzujú s veľmi vysokou pravdepodobnosťou, čo človek zohráva hlavnú úlohu v pozorovanom náraste priemerných teplôt v 20. storočí. Možno najsilnejšia časť dôkazov spočíva v takzvaných „detekčných a atribučných štúdiách.“ Tieto štúdie dokazujú, že priebeh oteplenia v 20. storočí, relatívne dobre kopíruje priebeh podľa klimatických modelov. (A to v dôsledku kombinovaného účinku emisií skleníkových plynov a aerosólov).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Mýtus druhý: Rekonštrukcia „hokejky“ je doložená iba dvomi publikáciami od klimatológov Michaela Manna a kol. (1998, 1999)

 Nesprávne. Takmer tucet rekonštrukcií, založených na modeloch a nepriamych indikátoroch teploty v minulosti („proxies“) na severnej pologuli od rôznych výskumných pracovísk dokladá, že koniec 20. storočia je nezvyčajne teplý v dlhodobej prespektíve (v priebehu stáročí až po tisícročie, grafy tu). Niektoré rekonštrukcie založené na nepriamych dôkazoch, predpokladajú väčšiu variabilitu v minulosti ako iné. Táto väčšia variabilita môže byť spôsobená rôznemu dôrazu na rozličné obdobia a oblasti. Avšak dokonca aj pre tie rekonštrukcie, ktoré predpokladajú chladnú „malú dobu ľadovú“ (viac tu) a vo všeobecnosti vyššiu variabilitu v minulosti, napr. (Esper et al., 2002), teplota na konci 20. storočia je stále nezvyčajná v kontexte týchto rekonštrukcií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Mýtus tretí: Nepriame regionálne dôkazy teplých alebo nezvyčajných (vlhkých alebo suchých) období v minulých storočiach protirečí záverom, že priemerná teplota na konci 20. storočia je nezvyčajná v dlhodobej (stáročia - tisícročia) perspektíve.

 Takýmto vyjadreniam chýba dostatok rozlišovania medzi regionálnou a globálnou zmenou klímy. Podobne boli uverejnené takéto vyjadrenia v článkoch od astronómov Willieho Soona a jeho spoluautorov (Soon and Baliunas, 2003, Soon et al., 2003). Tieto vyjadrenia boli nakoniec zamietnuté viac ako tuctom od popredných klimatológov (Mann et al., Eos, 2003). Ich záverom sú, okrem iných, dva kľúčové poznatky:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 (1) V záveroch týkajúcich sa regionálnych zmien teploty v minulosti získaných z nepriamych dôkazov je nevyhnutné sledovať ich súčasnú senzitivitu na teplotné zmeny v minulosti. V niektorých prípadoch, (Soon and Baliunas, 2003, Soon et al, 2003) bola globálna „teplotná anomália“ definovaná pre akékoľvek obdobie, počas ktorého rozličné oblasti indikovali klimatické anomálie, ktoré sa dajú klasifikovať buď ako „teplé“, „vlhké“, alebo „suché“ v porovnaní s podmienkami v 20. storočí, a preto nemôžu zmysluplne charakterizovať žiadne klimatické obdobie ako „teplé“ alebo „studené“, a preto nemôžu ani zmysluplne charakterizovať teplotné zmeny väčších oblastí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 (2) Je nevyhnutné rozlišovať medzi regionálnymi a globálnymi zmenami priemernej teploty. Rozličné obdobia tepla a chladu sa odlišujú od regiónu k regiónu (Jones and Mann, 2004), spolu s tým, ako sa mení cirkulácia vzduchu, čí dochádza k otepľovaniu a súčasne ochladzovaniu rôznych regiónov. Skutočne reprezentatívne hodnotenie globálnej teploty môžu poskytnúť iba priemerné teplotné zmeny na dostatočne veľkom počte území v odľahlých regiónoch , tak že dôjde k eliminácii regionálnych vplyvov. Špecifikácia nejakého obdobia ako „teplého“, preto vyžaduje, aby takéto sa takéto teplotné anomália vyskytovali naozaj synchrónne, a nevyskytovali sa iba vo veľmi širokom časovom meradle., ako napr. v 800-1300 nl. (Soon et al, 2003; Soon and Baliunas, 2003).

 Mýtus tretí: „Hokejka“ tvrdí, že 20. storočie ako celok bolo najteplejším obdobím za posledných tisíc rokov.

 Ide o zlú interpretáciu vedeckých záverov. Mnohé štúdie predpokladajú, že iba teploty v posledných desaťročiach 20. storočia pravdepodobne prekročili hodnoty v akomkoľvek období za posledných tisíc rokov, alebo dlhšie, aj pri panujúcich neistotách v odhadoch. Na druhej strane, v kontexte dlhodobých zmien, sa zdá byť začiatok 20. storočia relatívne chladný, zatiaľ čo teploty približne v strede storočia odpovedajú vrcholu tzv. „Medieval Warm Period“. Nie je to priemerná teplota v 20. storočí, ale rýchly nárast globálnych teplôt na jeho konci, čo sa zdá byť ako nezvyčajné v dlhodobom kontexte. Štúdie, ktoré berú do úvahy iba podmienky v 20. storočí (Soon and Baliunas, 2003; Soon et al, 2003), alebo interpretujú teplotné zmeny v minulosti, používajúc dôkazy, ktoré nie sú schopné rozlíšiť trendy v priebehu desaťročí v nedávnej minulosti, nemôžu zmysluplne odpovedať na otázku, či oteplenia na konci 20. storočia je neobvyklé v dlhodobom a “globálnom“ kontexte.

 Mýtus štvrtý: Chyby v „hokejke“ spochybňujú záver, že koniec 20. storočia na severnej pologuli je neobvykle teplý.

 Toto tvrdenie stojí na dvoch chybných predpokladoch. Prvý z nich hovorí, že „hokejka“ je výsledkom jednej analýzy alebo analýzy jednej skupiny výskumníkov (napr. tých Mann et al., 1998, 1999). V odpovedi na Mýtus prvý, bolo ukázané, že tieto štúdie sú podporené ďalšími nezávislými štúdiami. Takže aj keby boli chyby v štúdii Mann et al. (1998), tak iní štúdie tieto závery potvrdzujú. Druhým nesprávnym tvrdením je, že sú to práve tieto chyby v analýze Mann et al.(1998), ktoré spôsobujú hokejkový tvar graf. Takéto vyjadrania sa zdajú byť podložené z časti na nesprávnom pochopení alebo nesprávnej interpretácii corrigenda niektorými jednotlivcami, ktoré publikoval Mann et al. v časopise Nature. Toto corrigendum jednoducho opravilo opis doplňujúcich informácií, ktoré boli použité v prvej práci, upresňujúc, aké údaje boli presne použité. Ako bolo uvedené v závere, toto nemalo žiadny vplyv na závery pôvodného článku. Iné tvrdenia sú jednoducho chybné. Podobné obvinenia možno z chýb v tomto článku možno sledovať od dvoch ľudí, McIntyre (pracuje v ťažobnom priemysle) a McKitricka (pracuje ako ekonóm). Chybné závery najprv pubikovali vo svojom článku (McIntyre and McKitrick, 2003), publikovanom v nevedeckom časopise (sociálne vedy) „Energy and Environment“, v samostatnom príspevku potom, čo bol odmietnutý v časopise Nature, kvôli výhradám editora (len tak bokom, je zvláštne, že samotní autori potom tvrdili, že článok bol odmietnutý pre nedostatok miesta). Nature však podmienky svojho zamietnutia definuje veľmi presne: „Editor pre „Brief communication“ sa rozhodne ako pokračovať na základe hlavného záveru článku, ktorý je diskutovaný, a tiež čase, ktorý ubehol od publikovania diskutovaného článku, a tiež či takáto debata bude príťažlivá aj pre ne-odborníka. Pretože takýchto ponúk prichádza do Nature veľmi veľa, tie ktoré nespĺňajú tieto kritéria sú odporučené do odborného časopisu.“ Vyjadrania McIntyra a McKitricka, podľa ktorých je tvar “hokejky“ tzv. „MBH98“ rekonštrukcie artefaktom dôsledkom spracovania neúplných údajov a spôsobu, akým boli prezentované prostredníctvom PCA (principal component analysis), sú nesprávne, ako je aj detailne opísané v odpovedi Manna a jeho kolegov na kritiku odmietnutú časopisom Nature (na okraj moja poznámka, Luboš Motl na svojom blogu tvrdí, že odporučil McIntyrovi a McKitrickovi nepublikovať svoju reakciu v poprednom časopise, lebo im to aj tak zamietnu, z nie objektívnych príčin (chystá sa nejaká konšpirácia, vraj)). Kritika McIntyra a McKytricka bola ďalej zamietnutá v článku publikovanom v impaktovanom Journal of Climate (na okraj, asi ďalší s konšpiračných časákov). Pôvodný článok nájdete tu.

No čo poviete, chystá sa na nás ďalší „hoax“ v podobe „alarmistických správ“? Nie nie, nebojte, čoskoro príde blog o tom, kto sponzoruje „skeptikov“ ;-)

Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu