Koľko CO2 ešte môžeme „bezpečne“ vypustiť do vzduchu?

14.1.2007 o 13:03 | Karma článku: 5.59 | Prečítané  2763-krát

Minulý rok v novembri sa v Keni (Nairobi) konala konferencia, na ktorej sa prejednávalo „post Kyótovské“ obdobie, to jest obdobie po roku 2012 z pohľadu klimatickej zmeny. Inými slovami sa debatovalo, o koľko je nutné znížiť emisie CO2, aby sme sa vyhli „nebezpečnej interakcii ľudí s klimatickým systémom“? (aj keď podľa mňa sa v nej už nachádzame...)

      V krátkodobom meradle nasledujúcich pár desaťročí, spojenie medzi prínosom a výdajom môžeme sledovať na základe tokov uhlíku zo súčasnosti. V súčasnosti ľudia vypúšťajú CO2 do vzduchu rýchlosťou približne 7 gigaton (7 miliárd ton) za rok spaľovaním fosílnych palív a približne 2 gigaton pochádzajich z odlesňovania. Pretože koncentrácia CO2 je vyššia, ako obvykle, približne 2 až 2.5 gigatony za rok absorbujú oceány a zemské ekosystémy, teda dokopy absorbujú 5 gigaton. Koncentrácia CO2 narastá kvôli zvyšným 4 gigatonám, ktoré vo vzduchu ostanú. Ak by sa nám podarilo znížiť emisie CO2 o polovicu, alebo približne na 4 gigatony za rok, tak by vzdušné koncentrácie CO2 prestali na chvíľu narastať. Bol by to obrovský úspech, avšak Kyóto predstavuje v tomto smere iba počiatočný krok.

      Po dosiahnutí poklesu v emisiách CO2 by nastala rovnováha medzi súčasnou koncentráciou CO2 a oceánom, ktorého absorpčná schopnosť by poklesla. Podobne by reagovala biosféra. Ako dlho po nastolení tejto rovnováhy by sme mohli vypúšťať dosiahnuté 4 gigatony za rok? Odpoveď (avšak nie definitívnu!) poskytujú globálne modely uhlíku. Tieto modely zahŕňajú absorbovanie CO2 oceánmi a často aj biosférou , a tiež chemické zvetrávanie zeme. Tieto modely predpokladajú maximálnu koncentráciu CO2 vo vzduchu cca 50-70% z celkového nami vypusteného CO2 (avšak nie všetky, niektoré posledné modely ukazujú pozitívnu spätnú väzbu medzi otepľovaním a následným ďalším uvoľňovaním CO2 do vzduchu, takže v tomto prípade môže ísť o optimistický scenár). Pre náš prípad predpokladajme, že by šlo o strednú hodnotu 60 %.

      Ďalej potrebujeme definovať, čo je to „nebezpečná klimatická zmena“. Je to skôr tápanie, ako presná definícia, ale zväčša sa z dobrých dôvodov udáva, že by sme nemali prekročiť hranicu oteplenia o 2°C. Pri prekročení tejto hranice by išlo už o teplotu, ktorá na Zemi panovala pred miliónmi rokov, a stačilo by to na zdvihnutie morskej hladiny o desiatky metrov. Toto oteplenie by sme dosiahli pri koncentrácii CO2 450 ppm (teraz je to 380 ppm s medziročným nárastom asi 1.5 až 1.8 ppm, a tento nárast sa urýchľuje), ak uvažujeme o klimatickej senzitivite 3°C pri zdvojení koncentrácie CO2, čo je typická hodnota v klimatických modeloch a odvodená z paleo-údajov. Po prepočte môžeme dokopy vypustiť dokopy 570 gigaton uhlíku, aby nebola prekročená hranica 450 ppm.

      Koľko to vlastne je? Doteraz sme vypustili približne 300 gigaton, a scenário „business-as-usual“ predpokladá vypustenie CO2 do roku 2100 asi 1600 gigaton. Aby sme sa vyhli nebezpečnej klimatickej zmene, predpokladá to výrazné obmedzenie emisií CO2 v dlhodobom meradle, v priemere okolo 85% pokles v porovnaní s „business-as-usual“ v priebehu tohto storočia. Takto sa to zdá v podstate nemožné. Avšak z iného uhlu pohľadu to znamená, že „bezpečne“ ešte môžeme vypustiť 200 gigaton, čo zhruba odpovedá tradičným dostupným zásobám ropy a plynu, museli by sme ale vyhlásiť okamžitý zákaz spaľovania uhlia, podľa nami definovanej hodnoty 2°C. Tretia perspektíva ponúka možnosť, že už teraz obmedzíme emisie na 5 gigaton za rok – a môžeme tak činiť asi 50 rokov (Komu sa zdá možné toto?).

      Ešte poznámka na záver: väčšina debát sa obmedzuje na rok 2100. V takomto prípade zdvíhame „bezpečný“ limit o zhruba o 40%, pretože klimatický systém reaguje na vypustené CO2 cca 100 rokov. Ak by emisie CO2 pokračovali až do roku 2100, potom by oteplenie v roku 2100 predstavovalo asi 60% z celkového oteplenia pri koncentrácii CO2 v roku 2100. Zdá sa, že väčšina ľudí debatujúci tento problém si nie je vedomá všetkých dôsledkov, ktoré prináša obmedzenie rozhodnutí na relatívne krátke časové obdobie. (Tu asi väčšina ľudí nebude súhlasiť. Predpokladám, že mnohým sa nepáči ani uvažovanie čo bude v roku 2100, a mnohých pravdepodobne nezaujíma ani čo bude v roku 2050, takých 95-99% ľudí, pri optimistickom odhade ;-)) Celý článok nájdete tu  a v zátvorkách je môj komentár.

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

Rusi našli špinu v McDonald's, zatvárajú pobočky

Po celej krajine kontrolujú hygienu v obľúbenej americkej sieti.

ZAHRANIČIE

Islamský štát: právo od Mohameda, no nezastaviteľní na webe

Po videu s popravou bude Twitter nevhodný obsah mazať, islamisti už publikujú inde.

Príbeh výrobku

Prvé slovenské autorádio malo poriadny štýl

Tesla 2105B Spider sa začala predávať v roku 1970 a stála 980 Kčs.


Už ste čítali?