Adaptácia na oteplenie o 4°C???

Autor: Alexander Ač | 23.10.2009 o 20:28 | Karma článku: 12,09 | Prečítané:  4353x

Ak patríte medzi ľudí, ktorí si myslia, že otepľovanie je ‚dobré', alebo že sa ľudstvu stačí na otepľovanie ‚adaptovať', odporúčam pozrieť si mapu sveta, ktorá znázorňuje svet teplejší o 4°C.  Odporúčal by som to aj niektorým klimatológom, napríklad Dr. Radimovi Tolaszovi (rozhovor pre MF Dnes pozri tu) z ČHMÚ, či slovenskému klimatológovi zo SHMÚ Pavlovi Šťastnému (rozhovor pre Pravdu pozri tu). Nie je mi totiž celkom jasné, ako sa dá „adaptovať" na väčšinu dopadov globálneho otepľovania.

Takže, čo môžeme podľa Met Office očakávať, ak sa oteplí o 4°C (čo je pri súčasnej politickej situácii viac ako pravdepodobné)?

A-map-showing-the-impact--003.jpg

 

1.)         Takmer úplné roztopenie povrchovej vrstvy permafrostu (trvalo zamrznutej pôdy) v oblasti severnej Sibíri. Zníženie plochy permafrostu v Kanade a na Aljaške. Infraštruktúra v týchto oblastiach je tak ohrozená. Predpokladané oteplenie v tejto oblasti je o 7-12°C

2.)         Významný pokles viac ako polovice himalájskych ľadovcov, dokonca aj pri náraste teploty nižšom, ako 4°C.  Napríklad rieka Indus získava až 70 % svojej vody práve z ľadovcov. V Číne asi 23 % populácie závisí v lete a počas obdobia sucha na vode z ľadovcov. Ľadovce na väčšine územia v južnej Amerike zmiznú úplne. Povrchový odtok vody poklesne až o 70 %  v oblasti stredozemia.

3.)         Hladiny oceánov môžu do konca tohto storočia vzrásť až o 80 cm. Dlhodobý účinok 4°C bude znamenať oveľa vyšší nárast hladín oceánov. Nárast hladín oceánov postihne najviac nízko položené oblasti, ako napríklad tropické ostrovy alebo Bangladéš. Pre obyvateľov v roku 2075, priemerný nárast hladín oceánov o 53 cm bude znamenať že 150 miliónov ľudí ročne bude znášať následky zaplavenia

4.)         Najteplejšie dni v roku môžu byť až o 6°C teplejšie v zaľudnených oblastiach východnej Číny. V Európe budú najteplejšie dni o 8°C teplejšie ako dnes. V severnej Amerike, v mestách ako Toronto, Chicago, New York a Washington,  budú najteplejšie dni teplejšie o 8-12°C.

5.)         Sucho sa bude vyskytovať 2-násobne častejšie v oblastiach južnej Afriky, juho-východnej Ázie a oblasti Stredozemia.

6.)         Vysoké riziko požiarov ovplyvní všetky zaľudnené kontinenty. Platí to najmä pre oblasti: USA, Mexiko, južná Amerika, východ od Ánd, južná a východná Afrika, Sahel, východná a južná Austrália a južná Európa.

7.)         Morské ekosystémy významne ovplyvní okysľovanie (resp. znižovanie zásaditosti) povrchových vôd oceánov. To postihne najmä rybársky priemysel. Strata koralových biotopov významne zníži početnosť komerčne lovených druhov rýb.

8.)         Výnosy poľnohospodárskych plodín výrazne poklesnú. Napríklad výnosy kukurice a obilia v nižších polohách môžu poklesnúť až o 40 %. Výnosy ryže v Číne, Indii, Indonézii a Bangladéši poklesnú o 30 %. Výnosy sóje poklesnú vo všetkých oblastiach, kde sa pestuje, vrátane južnej a severnej Ameriky, či južnej a východnej Ázie.

9.)         V Grónsku sa oteplí v priemere o 6°C (na juhu) až 14°C (na severe). Bude to znamenať 60 % pravdepodobnosť nezvratného roztopenia Grónska. To spôsobí dlhodobý nárast hladín oceánov o približne 7 metrov.

10.)    Tropické cyklóny môžu byť ešte ničivejšie. Nárast populácie sa odohráva najmä v prímorských oblastiach, a nárast hladín oceánov spolu s nárastom v intenzite búrok znamená väčšie škody v dôsledku cyklónov a hurikánov. Materiálne škody rastú exponenciálne s rastom maximálnej rýchlosti vetra. Zaujímavosťou je, že iba 5 % najsilnejších hurikánov spôsobilo viac ako 90 % všetkých materiálnych škôd.

Podotýkam, že ide iba o vybrané dopady na jednotlivé ekosystémy. Tieto môžu byť samy o sebe teoreticky zvládnuteľné, ale ich kombinácia túto zvládnuteľnosť značne zhoršuje.  Napríklad samotné zvýšenie rizika požiarov extrémne narastie v kombinácii so šírením lesných škodcov, ktoré spôsobia predčasné vysychanie porastov. Takisto poklesy výnosov plodín môžu byť významne vyššie so zvyšovaním miery poškodenia škodcami. Je napríklad preukázané, že samotné zvyšovanie CO2 oslabuje obranné mechanizmy u sóje, ktorá je potom náchylnejšia poškodeniu škodcami.  Takisto lesné porasty dokážu čeliť suchu výrazne dlhšie obdobie, ak toto sucho nie je spojené s nárastom teplôt. Takýchto príkladov sa dá nájsť nespočet.

Preto celkom nerozumiem vyjadreniam niektorých klimatológov, ktorí síce priamo nespochybňujú potrebu znižovať emisie skleníkových plynov, ale na druhú stranu upokojujú širokú verejnosť vyhláseniami o „adaptácii" na klimatické zmeny. Nehovoriac ešte o tom, že najmenej prostriedkov na adaptáciu majú krajiny, ktoré sa na klimatickej zmene takmer nepodieľajú, a rozvinuté krajiny odmietajú poskytnúť rozvojových krajinám pomoc v boji s otepľovaním.

Dopredu sa ospravedlňujem svojím (potenciálnym) potomkom sa stav planéty, ktorý ich čaká.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Toto leto som nebol nikde. Ale bol som tam s Kočnerom

Threema je, čo sa priamych dôkazov týka, jalová.

Už žiadne hu, hu, hu. Bývalý Trnavčan je pre Slovan hrdinom

Taký rachot nový štadión ešte nezažil, Stocha urážali.


Už ste čítali?