reklama

Otázka pre (mainstreamových) ekonómov – kedy príde hyperinflácia?

Tlačiť, či netlačiť? To je otázka, zamyslel by sa dnes Hamlet. Teda presnejšie, ako vieme, centrálne banky v skutočnosti netlačia peniaze, ale iba nakupujú finančné aktíva, alebo ak chcete, kvantitatívne uvoľňujú. Kým sa ekonomickí katastrofisti medzi sebou hádajú, či hrozí deflácia, alebo hyperinflácia, centrálni bankári (a niektorí ekonómovia) majú jasno - tlačiť, tlačiť a tlačiť. A preto sa núka nasledujúca otázka...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Zaujala ma nedávna diskusia medzi slovenským ekonómom Branislavom Žúdelom a Jurajom Karpišom z INESS. V článku Branislav Žúdel píše:

Vždy keď centrálne banky rozšíria svoju bilanciu, na internete sa objaví záplava článkov s obavami, že prichádza hyperinflácia."

Vo viacerých predošlých článkoch som napísal, že v súčasnosti nehrozí hyperinflácia, ale naopak deflácia (tu definovaná ako kontrakcia kreditu (dlhu)+obeživa). Tomu sa centrálne banky snažia brániť práve kvantitatívnym uvoľňovaním.

Najprv vývoj celkového dlhu na trhu v USA:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Exponenciálny rast dlhu narazil na svoj limit. Zdroj: St. Louis FED.

A podobný, dokonca lepší graf, ktorý ukazuje vývoj celkového dlhu spolu s obeživom M3 (M3 obeživo predstavuje prakticky všetky peniaze v obehu):

Obrázok blogu

Vývoj dlhu spolu s obeživom M3. V roku 2008 došlo po prvý krát od Veľkej Depresie ku kontrakcii tohto ukazovateľa. Niektorí hovoria o tzv. "Peak debt". Zdroj: The Automatic Earth.

Dôsledkom takejto kontrakcie kreditu je potom pokles cien (V júli 2008 došlo k prepadu cien ropy zo 147 dolárov/barel až na 35 dolárov za barel. Podobný osud postihol aj ostatné komodity.)

Centrálne banky zasiahli. Tu je vývoj bilancie americkej centrálnej banky od roku 1915:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Človek by skoro povedal, že bohatstvo FED-u za posledné 3 roky výrazne narástlo. Zdroj: El Gallinazo, The Automatic Earth.

Výrazná diskontinuita začína v septembri 2008 (po kolapse na komoditných trhoch) a odvtedy narástla bilancia FED-u viac takmer 3-násobne oproti obdobiu 1915-2008.

Ak sa vám zdá takýto zásah do peňažného systému extrémny, tak naozaj je. Extrémne situácie si vyžadujú extrémne riešenia. Ak sa vám tiež zdá, že ani ostatné centrálne banky sveta nezaháľali, zdá sa vám správne.

Nasledujúci graf ukazuje porovnanie bilancií americkej, európskej, japonskej, a anglickej centrálnej banky v % oproti HDP:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Podľa tohto údaju FED prehráva súboj o znehodnotenie meny. Oproti "predkrízovému" obdobiu zvýšili svoje bilancie centráne banky približne nasledovne: FED - 15 % HDP, Anglická centrálna banka - 17 % HDP, ECB -18 % HDP, Japonská centrálna banka - 10 % HDP. Zdroj: ZeroHedge.

Čo sa deje s týmito peniazmi? Rôzne veci, napríklad v prípade Európy s nimi banky nakupujú ďalší dlh Španielska a Talianska, alebo sa vracajú späť k ECB; v prípade USA je to otázne:

Obrázok blogu

Rýchlosť obeživa M2 je na historicky najnižšej úrovni. Prečo? Zdroj: St. Louis FED.

Obrázok blogu

Rýchlosť peňazí "Zero-maturity" (dobrý ekvivalent k M3 obeživu, tj. prakticky všetky peniaze v obehu) takisto na historických minimách, je v podozrivo tesnej závislosti s úrokovými sadzbami FED-u, ktoré sú prakticky na nule. Mimochodom, nemožnosť znižovať úroky viedla k nekonvenčným monetárnym zásahom, ako je kvantitatívne uvoľńovanie. Zdroj: St. Louis FED.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rýchlosť peňazí (teda priemerná frekvencia, s ktorou sa používajú peniaze na nové tovary a služby) je na historicky najnižšej úrovni. Inak povedané, peniaze ktoré centrálne banky „tlačia" do systému, sa zatiaľ nepoužívajú (s výnimkou napríklad špekulatívneho obchodovania na trhu s komoditami).

A teraz už sľubovaná otázka pre všetkých ekonómov:

„Čo sa stane, keď/ak sa rýchlosť (používania) peňazí zvýši?"

A druhá otázka, aj keď sa nevzťahuje k téme článku:

„Prečo sa rýchlosť peňazí nezvýšila, tak ako po koncoch iných recesií"?

Obrázok blogu

Zaujímavá kladná závislosť medzi úrokovými sadzbami FED-u a rýchlosťou peňazí. Čím nižšia úroková sadzba, tým nižšia frekvencia peňazí. Nemalo by to podľa teórie naopak? A ak existuje príčinná súvislosť, čo je príčinou čoho? Zdroj: St. Louis FED.

Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu