S pochopiteľných dôvodov, bude aj nadchádzajúca správa IPCC extrémne konzervatívna, alebo ak chcete, opatrná vo svojich formuláciach. To je z politického hľadiska samozrejme nevyhnutné, bohužiaľ to má negatívne dopady na reálne opatrenia týkajúce sa zmeny podnebia.
Tu je graf, ktorý porovnáva modelovaný vývoj rozlohy arktického plávajúceho ľadu s pozorovaniami do roku 2011:
Graf zobrazuje vývoj arktického ľadu podľa modelov CMIP-3 a CMIP-5 od roku 1900 do roku 2012. Čiary ukazujú priemer modelov a farebné plochy ukazujú štandardné odchylky. Prerušovaná červená čiara ukazuje rekonštrukciu ľadu pred érou satelitov (plná červená čiara). Aktualizáciu pozorovaní do roku 2012 poskytol Neven.
Je pravdepodobné, že tohtoročné minimum z roku 2012 sa do správy už nedostane. Je zrejmé, že aktualizované klimatické modely CMIP-5 reprezentujú vývoj ľadu o niečo lepšie, ako CMIP-3 zo správy IPCC v roku 2007, stále však väčšina z nich prepokladá "Arktídu bez ľadu" až niekedy v (druhej) polovici tohto storočia.
Ako komentuje výsledok modelov správa IPCC?
"Existuje vysoká istota, že klimatické modely realisticky simulujú ročný chod rozsahu arktického ľadu, a existuje vysoká istota, že realisticky simulujú trend [poklesu] rozsahu arktického ľadu v minulých desaťročiach."
Myslím, že so mnou budete súhlasiť, ak napíšem, že toto tvrdenie platí do roku 2006 - kedy naozaj pozorovaný pokles v minime rozlohy za mesiac september odpovedá modelom CMIP-5. Od roku 2007 sa však modelovaný pokles zrýchleným tempom odkláňa od pozorovaní, s najväčším odklonom v roku 2012!
Podľa publikácie Stroeve a kol. (2012), 64 % modelov CMIP-5 je štatisticky významne odlišných od pozorovaní, a to isté platí pre 85 % modelov CMIP-3, a to platilo do roku 2011!
Nie je nič zlé na tom, že sa (zatiaľ) nedarí dobre modelovať vývoj zaľadnenia v Arktíde, nie je to jednoduchá záležitosť! Horšie je, ak sa budú, resp. skôr nebudú, prijímať opatrenia na znižovanie emisií skleníkových plynov, na základe toho, že "Arktída bude bez ľadu niekedy o 40-60 rokov"...
Iróniou osudu je, že tak ako dosiahol svoj "bod zlomu" vo svojom najslabšom článku globálny finančný systém v roku 2007, mohol podobný bod zlomu v rovnakom roku dosiahnuť aj globálny klimatický systém.
Takže ešte raz a tentokrát definitívne: Štastné a Veselé Vianoce, a pri pohľade z okna, zatiaľ dokonca biele!