Globálne emisie skleníkových plynov dosiahli nový rekord

Autor: Alexander Ač | 2.11.2013 o 12:30 | (upravené 2.11.2013 o 13:06) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1217x

Podľa novej správy Holandskej environmentálnej agentúry vzrástli globálne emisie oxidu uhličitého (CO2) v roku 2012 na rekordných 34,5 miliárd ton. Oproti roku 2011 to znamená zvýšenie o 1,4 %, čo je asi dvojnásobne pomalší rast pozorovaný za posledných 10 rokov (tj. 2,9%). Hlavné faktory stojace za týmto poklesom sú rast využívania energie z obnoviteľných zdrojov, pokles uhlíkovej a energetickej náročnosti HDP, a spomaľovanie rastu HDP najmä v rozvojových krajinách a pokles HDP v krajinách rozvinutých.

Zaujímavé je porovnanie regionálnych trendov vo vývoji emisií. V absolútnych číslach je zďaleka najväčší producent Čína (29 %), nasledovaná USA (16 %) a Európskou Úniou (11 %).

Globalne_CO2_2013.png.

Emisie (v miliardách ton CO2) rastú predovšetkým v Číne, a to najmä po vstupe do WTO. Okrem iného to viedlo k presunu ťažkého priemyslu z Európy a predovšetkým USA. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že India (ktorá bude čokskoro početnejšia ako Čína) výrazne za Čínou zaostáva.

Globalne_CO2_2013_1.png.

Ešte zaujímavejší je vývoj z pohľadu emisií prepočítaný na počet obyvateľov. Všimnite si napríklad, že Čína už takmer dobehla EÚ. Zaujímavý je tiež pokles emisií na obyvateľa v USA, ktorý je  oproti EÚ výraznejší (v relatívnych číslach). Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že rýchlosť poklesu emisií v USA je podobný poklesu emisií pri rozpade Sovietskeho Zväzu. Všimnite si tiež Indiu, ktorá je v tomto grafe takmer zanedbateľná.

Čína - spomaľujúci „drak"

Čínske emisie vzrástli v roku 2012 o 3,3 % na 9,9 miliardy ton CO2, čo je výrazne pomalší rast ako v poslednom desaťročí. Je to najmä v dôsledku spomaľovania rastu spotreby uhlia, ale aj zemného plynu. Klesla takisto energetická náročnosť HDP, avšak aj rast „reálneho" HDP oproti dvojciferným hodnotám z predchádzajúcich rokov na súčasných 7,8 %. Mnohí analytici spochybňujú dôveryhodnosť oficiálnej hodnoty rastu HDP, a pravda tiež je, Čínska centrálna banka prijala mnohé „stimulačné" opatrenia pre podporu ekonomického rastu, väčšina z nich však stojí na rastúcom zadlžovaní. Naopak, snahy čínskej vlády o obmedzenie rastu spotreby energie (a emisií) sa zdajú legitímne vo svetle katastrofálnej situácie kvality ovzdušia (smog) v mnohých veľkých mestách, otázkou zostáva, ako tieto opatrenia prijme rastúca, a do značnej miery stále chudobná, čínska populácia. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že Čína sa v septembri tohto roku stala najväčším dovozcom ropy, a prekonala tak USA. Trend rastu dovozu do Číny bude v najbližších mesiacoch a rokoch pokračovať.

USA - krajina plná kontroverzií

Celkové emisie CO2 klesli v roku 2012 o 4 % na 5,2 miliardy ton, a ide o dvojnásobný pokles oproti roku 2011. Celkové emisie sú dnes na úrovni z roku 1993. Takýto pokles emisií by bolo možné vítať, nebyť prehlbujúcich sa sociálno-ekonomicko-politických rozdielov, extrémnej majetkovej nerovnosti, miznúcej strednej triedy, a rozsiahlych investícií do nekonvenčných zdrojov ropy a zemného plynu. Investície do ťažby nekonvenčného zemného plynu priniesli výrazný, avšak dočasný pokles jeho ceny, a dočasný odklon od uhlia (ktoré USA využilo k zvýšeniu vývozu). Nekonvenčný zemný plyn (či ropu), odhliadnuc od výrazných dopadov ich ťažby na životné prostredie, by bolo možné vítať iba v prípade, ak by sa tieto zdroje použili takmer výhradne na prechod na obnoviteľnú energetiku. Paradoxne však, zníženie cien spôsobené zemným plynom vedie k spomaleniu zavádzania (stále cenovo drahších) obnoviteľných zdrojov. Negatívnym a neudržateľným trendom je aj rastúce zadlžovanie, ktoré je niekoľko-násobne rýchlejšie, ako rast, či skôr „rast" HDP. Pozitívne je, že napriek mnohým problémom, pokračuje rast využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

Európska Únia - pokles emisií vďaka dlhodobej recesii

Celkové emisie CO2 klesli v krajinách EÚ o 1,3 %, kým HDP kleslo o 0,3 %. Pokles emisií, ako aj pokles HDP by bolo možné vítať pozitívne, ak by tieto trendy neboli spojené (podobne ako v USA) s rastúcimi rozdielmi medzi bohatými krajinami na severe, a rastúcou chudobou prevažne v krajinách južnej Európy, či v neposlednom rade s rastúcou nezamestnanosťou. V mnohých ohľadoch obdivuhodný (z pohľadu klimatickej zmeny však stále nedostatočný) rast zavádzania obnoviteľných zdrojov je poháňaný rastúcim (a neudržateľným) zadlžovaním, a pravdepodobne, najmä v prípade centralizovanej výroby, môže prispievať k rastúcim rozdielom medzi bohatými a chudobnými. Príklad môže byť Španielsko, kde podiel výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov dosiahol 20 %, zároveň však je nezamestnanosť v krajine jednou z najvyšších v EÚ.

V Európe klesla spotreba ropy o 4 %, a zemného plynu o 2 %. To má okrem iného za následok zatváranie „nadbytočných" ropných rafinérii, či problémy automobilového priemyslu. Pozitívnym trendom je, že v mnohých krajinách EÚ sa v posledných mesiacoch predáva viac bicyklov, ako automobilov, a niektoré mestá sa (konečne) začínajú v rámci svojich možností pripravovať na budúcnosť bez fosílnych zdrojov energie.

V správe sa zmieňuje tiež skutočnosť, že Veľká Británia nepostavila v poslednom desaťročí žiadne nové uhoľné elektrárne a tri z nich s celkovou kapacitou 5,16 GW dnes využívajú pre pohon biomasu. Dovoz drevnej štiepky cez Atlantik (napr. z lesov Britskej Kolumbie), či využívanie rozsiahlych plôch lesných porastov pre energetické účely však ťažko možno považovať za udržateľné riešenie. Podpora premeny uhoľných na biomasové elektrárne je v Anglicku podmienená kombinovanou výrobou tepla, takže mnohé projekty budú pravdepodobne zrušené. Celkovo možno energetickú politiku Veľkej Británie hodnotiť ako veľmi neadekvátnu, prakticky dlhodobo katastrofálnu, napriek niektorým pozitívnym trendom.

India - mladší brat Číny

4% rast HDP bol najpomalší za posledných 10 rokov. Emisie CO2 však vzrástli až o 6,8 % a táto krajina je v absolútnych číslach na 4. mieste pred Ruskom. Rast emisií spôsobil najväčší medziročný rast spotreby uhlia v histórii krajiny - 13 %. Je možné, že za týmto začínajúcim trendom stojí presun energeticky náročnej výroby z Číny, ktorá stráca voči chudobnejšej Indii svoju konkurencieschopnosť.

Japonsko - bez jadra a s rádioaktivitou

Podiel emisií Japonska na celosvetových emisiách dlhodobo klesá, v roku 2012 predstavoval 3,8 %. Zatvorenie jadrových elektrární, ktoré nasledovalo po havárii vo Fukušime, znamenalo najväčší medziročný rast emisií CO2 (o 6,2 %) za posledných 20 rokov. Zvýšený dovoz fosílnych palív prispel výraznou mierou k rastu obchodného deficitu krajiny, ktorý výrazne komplikuje už tak veľké problémy tejto ekonomiky, ktorá od začiatku 90. rokov bojuje neúspešne s defláciou. Nádeje sa vkladajú do obnoviteľných zdrojov, z ktorých v súčasnosti najviac zabezpečujú vodné elektrárne.

No a keďže rast globálneho HDP dlhodobo spomaľuje, očakávam, že emisie CO2 budú síce v tomto roku vyššie, avšak o menší podiel, ako v roku 2012:

Celú správu v angličtine môžete nájsť tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?