Rok 2015 je rekordne teplý. Začínajú sa prejavovať nezvratné zmeny.

Autor: Alexander Ač | 23.5.2015 o 14:15 | (upravené 23.5.2015 o 18:44) Karma článku: 7,13 | Prečítané:  2599x

Podľa posledných analýz globálnej teploty atmosféry je rok 2015 zatiaľ najteplejší od začiatku meteorologických meraní. A nielen to. Rýchlo sa zvyšuje tepelný obsah oceánov sveta a rozbiehajú sa nezvratné zmeny v biosfére.

Globálna teplota atmosféry

Pred týždňom oznámila americká NASA, že doterajší priebeh roku 2015 (teda obdobie január až apríl) dosiahol rekordne vysoké teploty, pričom apríl 2015 bol druhý najteplejší v histórii. Pridala sa k nej aj NOAA s rovnakým výsledkom:

article_photo (NOAA)

Doterajšie obdobie v roku 2015, ako aj obdobie posledných 12 mesiacov, je najteplejšie s pomerne výrazným predstihom pred doteraz rekordnými rokmi. 

Globálna teplota oceánov

Aj keď sú globálne teploty dôležité z pohľadu počasia a dejov v atmosfére, rozhodujúce z pohľady analýzy energetickej nerovnováhy planéty sú oceány. V nich sa totiž ukladá viac ako 93 % všetkej energie dopadajúcej na Zem. Pre porovnanie, vrchné 4 metre oceánov zachytia toľko energie, ako celá atmosféra planéty. Tepelný obsah oceánov rýchlo rastie, čo je hlavný indikátor pokračovania zmien v celom klimatickom systéme:

article_photo (d35brb9zkkbdsd.cloudfront.net)

Tepelný obsah oceánov (horných 2 km) naposledy klesal na začiatku 60. rokov. V posledných rokoch dochádza k jeho prudkému rastu.

Rast hladiny svetových oceánov

Spolu s tým, ako pokračuje otepľovanie, pokračuje a zrýchľuje sa aj rast hladiny svetových oceánov. Nedávny výskum z januára tohto roku (Hay a kol., 2015, Nature) ukázal, že rast hladiny v období 1900-1990 bol o niečo pomalší, a teda súčasné zrýchlenie rastu hladín oceánov je o to výraznejšie:

article_photo (www.aviso.altimetry.fr)

Od rokov 2009-10 rastie hladina svetových oceánov rýchlosťou viac ako 4 mm/rok. Nové výsledky o zrýchľovaní roztápanie najmä v Antarktíde naznačujú, že zrýchlenie rastu hladiny oceánov bude dlhodobejšie. Posledný údaj je z februára tohto roku.

Už rýchlosť rastu oceánov v minulom storočí (teda +2 mm/rok) bola najväčšia za posledných 6 tisíc rokov (Lambeck a kol., 2014, PNAS). V minulosti hladina oceánov aj pri pomalšom globálnom otepľovaní ako dnes, rástla   v niektorých obdobiach  rýchlosťou viac ako 4 cm za rok, teda 10-krát rýchlejšie.

Nezvratné zmeny v biosfére

Niekoľko nedávnych zásadných vedeckých štúdií a poznatkov ukazuje, že ľudstvo spustilo významné nezvratné zmeny v neživej aj živej prírode .

Neživá príroda

  • Bez ohľadu na ďalšie otepľovanie, časť ľadovcov Západo-antarktického ľadovcového štítu sa roztopí, a v priebehu desaťročí až storočí (konzervatívny odhad) prispeje k nárastu hladiny oceánov až o 1,2 metra (Rignot a kol., 2014, Geophysical Research Letters).
  • Rastúca teplota oceánov prispieva k roztápaniu a destabilizácii ľadovcov aj vo východnej časti Antarktídy (Greenbaum a kol., 2015, Nature Geoscience). Ak by pokračovalo stenčovanie ľadovca Totten, hladina oceánov by nakoniec vzrástla o 3,5 metra.
  • Donedávna stabilné oblasti južnej časti Antartického polostrova rýchlo strácajú ľad. K skokovému zrýchleniu ich roztápania došlo v roku 2009 (Wouters a kol., 2015, Science)
  • Podobné sú aj výsledky v prípade grónskeho ľadovcového štítu. Je pravdepodobné, že súčasné modely podhodnocujú príspevok roztápania ľadu v Grónsku (Csatho a kol., 2014, PNAS
article_photo (Arctic Report Card, 2015)

Pokles množstva ľadu (v miliardách ton) v Grónsku nie je lineárny, ale exponenciálny. Každých 10 rokov sa množstvo roztopeného ľadu v Grónsku zdvojnásobí. (Zdroj: Tedesco a kol., 2015).

  • Aj bez ďalšieho otepľovania, nebude už možné zabrániť úplnému roztopeniu plávajúceho arktického ľadu v lete. Rastúci počet vedeckých štúdií ukazuje, že to bude znamenať častejší výskyt extrémneho počasia v miernom pásme na severnej pologuli. Súčasná plocha arktického plávajúceho ľadu je rekordne nízko (JAXA, 2015):
article_photo (robertscribbler.files.wordpress.com)
  • Čím extrémnejšie teploty a zrážky, tým väčší "odtlačok" vplyvu človeka na ich výskyt. Až tri štvrtiny extrémne vysokých teplôt a 18 % extrémnych zrážok je dôsledok globálneho otepľovania za posledných 100 rokov. S ďalším otepľovaním bude tento trend narastať (Fischer a Knutti, 2015, Nature Climate Change)

Živá príroda

Klikni pre animáciu obrázkuKlikni pre animáciu obrázku (assets.climatecentral.org)

Hnedá farba = sucho, modrá farba = vlhko.

  • Rekordné sucho v častiach Sýrie v rokoch 2007-10 prispelo k prebiejahúcej občianskej vojne. (Kelley a kol., 2015, PNAS)
  • Schopnosť amazonského tropického lesa pohlcovať atmosférický CO2 klesá. Ide pravdepodobne o dôsledok vyššej úmrtnosti stromov ako dôsledok rýchlejšieho rastu v minulosti a zvýšenej premenlivosti podnebia, najmä vyšších teplôt a rozsiahleho sucha v posledných rokoch. (Brienen a kol., 2015, Science).
  • Lesné požiare prichádzajú skôr a vo väčšom rozsahu. Neobvykle skoro začala tento rok sezóna lesných požiarov na Aljaške; veľké požiare sú aj v provincii Saskatchewan (Kanada) a v okolí jazera Bajkal na Sibíri. 
  • Prvý krát v historii lesných požiarov na Aljaške boli prvé lesné požiare sezóny v dôsledku blesku zaznamenané v juhovýchodnej oblasti. Táto časť Aljašky je považovaná za "dažďový les" (Aljašské oddelenie lesníctva).
article_photo (MODIS)article_photo (MODIS)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nechcú dať očkovať svoje deti. Na nete sa radia, ktorý lekár ich za to nenahlási

Za odmietnutie očkovania je pokuta 331 eur. Vlani ich hygienici udelili 690 za vyše 39-tisíc eur.

PLUS

Ako hlboko je v kauze eurofondov namočená SNS a ako Smer

Smer sa nemôže tváriť nevinne.

KOMENTÁRE

Pavol sa oženil s Vladimírom. Obrúčku nosia s trémou

Jemma si brala svoju priateľku a Pavol priateľa.


Už ste čítali?