Rok 2015 bol teplejší o 0,76 °C, ako bol priemer za minulé storočie.
Rekord z tohoto roku meteorológovia aj klimatológovia očakávali dlhší čas, a toto očakávanie sa zmenilo prakticky v istotu, keď sa naplno prejavil jav El Niňo. Ten totiž znamená rast teploty v Tichom oceáne, a zároveň aj významný vplyv na globálnu teplotu.
Naposledy sa podobná situácia vyskytla v roku 1997 (pozri animáciu), kedy dovtedy najsilnejšie zaznamenané El Niňo v histórii prispelo k rekordnej teplote v tom roku. Keďže vplyv El Niňa sa naplno prejavuje ale až v nasledujúcom roku, očakáva sa, že aj budúci rok bude rekordne teplý. Ak nedôjde k silnému výbuchu sopky v tropickej oblasti, prekonanie rekordu je prakticky isté.
El Niňo má aj výrazný vplyv na rast globálnych oceánov. Od roku 2010 rastú oceány viac ako 4 mm/rok, a je možné, že tento nárast bude pokračovať aj do budúcnosti, až kým sa znovu nezrýchli. Odpoveď rastu oceánov na pokračujúce oteplenie totiž nie je linárna (ako sa za krátke obdobie môže zdať), ale skôr exponenciálna. Už súčasné oteplenie stačí, aby sa hladina oceánov zvýšila približne o 6-9 metrov (Dutton a kol. 2015). Navyše, súčasná rýchlosť rastu hladiny oceánov ja najrýchlejšia za posledných 6000 rokov, teda od konca poslednej doby ľadovej (Lambeck a kol. 2014).
Ďalším prispievajúcim faktorom k rekordnému roku je, že sa pravdepodobne začína aj pozitívna fáza tzv. Pacifickej-dekadálnej oscilácie, ktorá prispieva k rastu globálnych teplôt v stredne-dobom časovom horizonte (cca 20-30 rokov). Dlhodobo však nevykazuje rastuci ani klesajúci trend. Keď je PDO v pozitívnej fáze, prevláda fenomén El Niňo, ked je v negatívnej fáze, prevláda La Niňa.
Graf znázorňuje ročné sumy štandardizovaného indexu PDO. Čierna prerušovaná čiara ukazuje dlhodobý trend, červená čiara ja polynóm šiesteho stupňa. Príčiny tejto oscilácie nie sú celkom známe. (Zdroj: Washington University).
A samozrejme, najdôležitejším faktorom, okrem vymenovaných prirodzených zložiek klimatického systému, je rast obsahu skleníkových plynov.
Zdroj: Scrippsov oceánografický inštitút.
Dlhodobý trend rastu teplôt možno vysvetliť iba rastom obsahu skleníkových plynov v atmosfére. Taká koncentrácia CO2 ako je dnes, bola naposledy pred 3-4 miliónmi rokov, a dlhodobo naposledy pred 15-20 miliónmi rokov. Každý rok, keď sa CO2 zvýši o viac ako 2 ppm ročne, sa posúvame doslova tisíce rokov do minulosti. Takáto rýchlosť zmeny je histórii planéty bezprecedentná. Možno s výnimkou dopadu asteroidov.
Pre zaujímavosť, rok 2015 bol najteplejší aj v pražskom Klementíne, a to najmenej od roku 1775:
Ak by sme chceli ísť ešte ďalej do histórie, zistili by sme, že súčasné teploty sa najvyššie, aspoň pre oblasť strednej Európy, najmenej za posledných 500 rokov.
Záznam končí v roku 2007. Súčasné teploty sú teda ešte o niečo vyššie ako je uvedené v grafe.
Čoskoro o globálnej teplote bude informovať NASA aj NOAA.
