reklama

Približujeme sa riešeniu klimatickej zmeny?

Ako jednému z účastníkov klimatickej konferencie v Paríži, nemohol mi uniknúť optimizmus a veľké oslavy, ktoré nastali po jej skončení. Dohoda bola označená ako zlomová, historická, a ako začiatok konca fosílnej éry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (51)

Konečnú dohodu z Paríža oslavovali mnohí politici, vedci, aktivisti, blogeri, či komentátori. Takto vyzerala nálada pezprostredne po uzatvorení dohody:

Obr.1: Na snímke si môžeme všimnúť ekonóma Nicolasa Sterna, autora známej Sternovej správy z roku 2006, či Al Gora, kandidáta na amerického prezidenta.

V nej sa politickí predstavitelia 195 krajín sveta zaviazali prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa globálna teplota atmosféry nezvýšila o viac ako 2 °C, ideálne o nie viac ako 1,5 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Od 22. apríla bude prebiehať ratifikačný proces zmluvy a legálnu platnosť nadobudne ak ju ratifikuje aspoň 55 krajín, ktorých emisie predstavujú aspoň 55 % svetových emisií skleníkových plynov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Má Paríž šancu na úspech? Má svet šancu, aby sme výrazne neprekročili oteplenie o 2 °C?

Obrázok blogu

Úvodný snímok prezentácie ukazuje dieťa stojace pred uschnutým a vyrúbaným lesným porastom. Jeho voľba nie je náhodná. Atmosféra zdôrazňuje, že generácia prichádzajúca dnes bude svedkami oveľa výraznejších negatívnych dôsledkov klimatickej zmeny. Takisto lesné ekosystémy budú jedny z najviac postihnutých zložiek planetárneho systému, najmä v dôsledku rastúceho sucha, extrémnych teplot, šírenia drevokazného hmyzu, a roziahlejších lesných požiarov. Čo hovoria niektoré aktuálne vedecké poznatky o dôsledkoch otepľovania na lesy?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Západné oblasti lesov Severnej Ameriky postihla lykožrútová kalamita celkovo na ploche 360 000 km2. Ide o bezprecetendné rozšírenie drevokazného hmyzu v známej histórii.

  • Klimatická zmena v tomto storočí "ohrozuje" boreálne lesy, lesy mierneho pásma, aj tropické lesy.

  • Boreálne lesy sa po lesných požiaroch nedokážu dostatočne obnovovať, a postupne ich nahradzujú listnaté lesy. Je tak ohrozené množstvo uhlíku, ktoré tieto lesy ukladajú.

  • Viaceré nedávne štúdie naznačujú, že lesy dokážu v budúcnosti pohltiť menej CO2, ako sa doteraz predpokladalo.

  • Okrem rastúcej plochy lesov, ktoré sa stávajú zdrojom CO2, rovnaký trend pozorujeme aj v prípade tundrových ekosystémov.

  • Stále sa nedarí výraznejšie obmedziť problém odlesňovania (najmä) tropických lesov, pričom iba v roku 2014 prišiel svet asi o 150 000 km2 lesných porastov.

Obrázok blogu

Pápež František nám vo svojej Encyklike pripomína, že klimatická zmena je predovšetkým morálny problém. Zároveň upozorňuje, že kým Boh nám naše hriechy odpustí, príroda hriechy neodpúšťa. Bez ohľadu na vierovyznanie, myslím, že s týmto tvrdením je možné sa len a len stotožniť. Tú časť, v ktorej sa Encyklika zaoberá príčinami a dôsledkami klimatickej zmeny vypracovali prední svetoví klimatológovia.

Obrázok blogu

Jeden z problémov, prečo čelíme globálnej zmene podnebia je aj populačný rast. Súčasné scénáre očakávajú. že aj napriek spomaleniu rastu, počet ľudí do konca storočia prekročí 11 miliárd ľudí. Ani vtevy sa však rast nezastaví a bude pokračovať aj v 22. storočí. Dnes žije na Zemi 7,3 miliárd ľudí. Populačný rast je výsledkom priemyselnej revolúcie, ktorá dala svetu lacnú a dostupnú energiu v podobe fosílnych zdrojov. V kombinácii so zlepšenou zdravotnou starostlivosťou, nárastom priemernej dĺžky života a poklesom úmrtnosti novorodencov, zažívame explóziu populácie, ktorú vedci nazývajú "veľké zrýchlenie".

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Aktuálna koncentrácia CO2 v atmosfére je na úrovni, kedy bola dlhodobo pred 15-20 miliónmi rokov. Prirodzené klimatické zmeny prebiehali aj v minulosti, ako je vidieť aj z grafu vývoja CO2 za posledných 800 000 rokov. Súčasná rýchlosť nárastu CO2 a klimatickej zmeny je však bezprecedentná v porovnaní zo zmenami v minulosti. Táto rýchosť nárastu CO2 tiež znamená, že sa každý deň posúvame takmer 1000 rokov do minulosti. Spaľovanie fosílnych zdrojov je navyše stále vo fáze takmer dokonalého exponenciálneho rastu.

Obrázok blogu

Medzi skleníkové plyny patrí aj metán. Ten je v časovom horizonte 20 rokov až 70-násobne silnejší skleníkový plyn ako CO2. Po dočasnej stabilizácii sa v posledných 2-3 rokoch jeho koncentrácia v atmosfére začala znovu rýchlo zvyšovať. Príčiny ešte nie sú celkom jasné, ale zrejme k tomu prispieva ťažba zemného plynu a ropy metódou hydraulického štiepenia najmä v USA. V posledných dňoch dosiahla koncentrácia metánu miestami viac ako 3000 ppb, čo je doterajší rekord. Ďalších potenciálnych "prirodzených" zdrojov metánu je obrovské množstvo, a rastúci počet štúdií naznačuje reálnu možnosť, že už aj pri súčasnom oteplení dochádza k uvoľnovaniu týchto zdrojov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Aj keby CO2 neovyplyvňoval radiačnú bilanciu atmosféry a nespôsoboval zvyšovanie teploty atmosféry, má jeho rastúca koncentrácia negatívne dôsledky pre život v oceánoch. Tie sú ešte závažnejšie, ako pozorujeme na súši. Rast CO2 znamená znižovanie pH oceánov. Na zmeny pH sú veľmi citlivé koralové útesy, pričom rýchlosť poklesu pH (teda proces okyseľovania oceánov) je najväčšia za posledných najmenej 300 miliónov rokov. Nedávna štúdia ukázala, že nové koraly v takto zmenených podmienkach degenerujú. Kombinácia nižšieho pH a teplejších oceánov znamená, že odumieranie koralov je bezprecedentné. Teplejšie oceány znamenajú aj veľké odumieranie ďalších druhov živočíchov. Naopak, takto zmenené prostredie vyhovuje medúzam, ktoré sa stále viac premnožujú.

Obrázok blogu

Globálna teplota v roku 2015 prekročila oteplenie o viac ako 1 °C oproti obdobiu na začiatku priemyselnej revolúcie. V tomto roku sa naplno prejaví vplyv prirodzeného fenoménu El Niňo, ktorý ďalej zvýši globálnu teplotu približne o 0,1 °C. Tento vývoj môže (dočasne) zvrátiť iba silný sopečný výbuch. Naposledy boli globálne teploty vyššie iba pred 120 000 rokmi, kedy bola hladina oceánov vyššie o 6-9 metrov.

Obrázok blogu

Otepľovanie pokračovalo aj v januári tohto roku. Priemerná odchýlka teploty dosiahla takmer 1,4 °C oproti koncu 19. storočia. Je zrejmé, že aj keby sme zastavili všetku priemyselnú aktivitu na svete zo dňa na deň (očividne nemožné), globálnemu otepleniu o menej ako 1,5 °C už nezabránime. Musíme totiž pripočítať (či skôr odpočítať) chladiaci účinok aerosolov, ktorých vplyv by po zastavení priemyslu rýchlo odoznel. Atmosféra by sa vyčistila, a otepľovanie by sa spočiatku urýchlilo.

Obrázok blogu

Niektorí pseudovedci poukazujú na skutočnosť, že klimatickým modelom a ich prognózam otepľovania do budúcnosti nemožno veriť. Často používajú skreslené, neúplné, skrátené, či rôzne upravené a (zámerne) nesprávne interpretované grafy pre podporu svojich argumentov. Ich obľúbené tvrdenie, že klimatické modely nedokážu reprodukovať súčasné oteplenie, sa nezakladá na pravde. Graf ukazuje globálnu teplotu (zelená) a globálnu teplotu podľa klimatických modelov (CMIP-5, modrá).

Obrázok blogu

Obdobie Holocénu, teda posledných asi 10 000 rokov, bolo charakteristické neobvykle stabilným prostredím. Aj vďaka nemu ľudia dokázali v tomto období dopestovať dostatok potravín, vytvárať prebytky, špecializovať sa a budovať prvé veľké civilizácie. Toto stabílné a predvídateľné podnebie (a počasie!) je však už minulosťou. Súčasné otepľovanie je až 50-násobne rýchlejšie, ako bolo prirodzené otepľovanie počas poslednej doby ľadovej. Všetky masové vymierania v minulosti boli spôsobené prudkými klimatickými zmenami (či už oteplením, tak aj ochladením), a to aj v prípade, že zmeny prebiehali pomalšie, ako dnes.

Obrázok blogu

Čím neskôr dokážeme znížiť emisie skleníkových plynov, tým výraznejšie a trvalejšie budú dôsledky otepľovania. Aj keď rast hladiny oceánov nie je krátkodobý a ani strednodobý problém pre väčšinu obyvateľov sveta, v dlhodobejšom horizonte spôsobí obrovské problémy desiatkám milióov ľudí. Hladiny oceánov budú rásť tisíce rokov. Nová štúdia ukázala, že súčasná rýchlosť nárastu oceánov je najväčšia za posledných najmenej 2500 rokov, a veľmi pravdepodobne aj za posledných 6000 rokov.

Obrázok blogu

Jeden z argumentov klimaskeptikov, prečo nie je potrebné (výrazne) znižovať emisie skleníkových plynov je, že sa ľudia (a príroda) zmenám prispôsobia. Tento argument bohužiaľ "kríva" na niekoľkých úrovniach. Okrem toho, že už dnes sa mnohí ľudia adaptujú tak, že umierajú, najmenšie možnosti sa adaptovať majú tí najchudobnejší, ktorí sa na vzniku problému navyše takmer nepodielali. Odhliadnuc od toho, aj keby sme boli všetci dostatočne bohatí a mali sme prostriedky na adaptáciu, tak s pokračujúcim otepľovaním sa mnohé oblasti sveta stanú jednoducho neobývateľnými. Jednoduho preto, lebo aj adaptácia (ľudí a prírody) má svoje limity. Už dnes pociťujú akútny nedostatok vody najmenej jeden mesiac v roku až 4 miliardy ľudí. Súčasné El Niňo a ním spôsobené suchá a záplavy znamenajú nedostatok potravín a vody pre takmer100 miliónov ľudí.

Obrázok blogu

Existujú dôkazy, že klimatická zmena, v tomto prípade dlhodobý pokles zrážok a rast priemerných teplôt, prispeli k ozbrojenému konfliktu v Sýrii. Klimatická zmena nebola samozrejme jediný faktor, pretože v podobnej situácii z pohľadu podnebia boli aj niektoré susediace krajiny. V Sýrii sa však ako komplikujúci faktor, okrem rýchleho rastu populácie, pridružilo aj vyčerpávanie fosílnych zdrojov (najmä ropy). Tvrdenie, že môžeme odkladať znižovanie emisií niekedy do budúcnosti, je teda neudržateľné.

Obrázok blogu

Nebudem zrejme jediný, ak budem tvrdiť, že táto fotka je niečo, čomu by sa všetci rozumní ľudia radšej vyhli. Aby aj ďašie krajiny nepostihol osud Sýrie (alebo Jemenu), musíme zmeniť svoje doterajšie spôsoby života, a nemôžeme čakať, že nami vytvorené problémy vyrieši rozumne niekto iný. Ak si teda pod riešením nepredstavujeme vojny (pozri posledný obrázok), hladomory, alebo genocídy.

Obrázok blogu

Ako už bolo zmienené na začiatku, parížska dohoda by mala zabrániť otepleniu o viac ako 2 °C. To však neznamená, že nepocítime výrazné dôsledky klimatickej zmeny. Aj pri oteplení menej ako 2 °C stratíme 90 % koralov. I keď koraly nežijú na pevnine a nevidíme ich, neznamená, že ich existencia pre nás nie je dôležitá. Koraly a koralové útesy sú indikátory celkového zdravotného stavu oceánov. Bez nich produktivita oceánov, ako aj schopnosť uživiť (rastúci počet) ľudí, ešte viac poklesne.

Obrázok blogu

Od roku 2007 emisie skleníkových plynov v USA klesajú. Treba poznamenať, že v roku 2007 nedošlo k nejakému náhlemu osvieteniu priemerného obyvateľa USA, ktorý by začal klimatickú zmenu považovať za problém hodný riešenia, ale došlo k prvým ekonomickým problémom súvisiacim s hypotekárnou bublinou, ktorá vyústila do globálnej finančnej krízy v roku 2008-9. Bez ohľadu na príčiny poklesu emisií skleníkových plynov v USA, tak by naštartovaný pokles pokračoval až do roku 2050, zaslúži sa USA výrazne o vyriešenie problému otepľovania. Ak by sme ale započítali počet obyvateľov krajiny (scenár "equity"), tak ani tento pokles emisií nie je dostatočný.

Obrázok blogu

Nedávna štúdia s použitím satelitných snímkov ukázala, že emisie metánu na území USA sú až o 30 % vyššie, ako naznačovali predošlé údaje. Jeho zdroj nie je podľa vedcov definitívne jasný, ale zrejme ide aspoň zčasti o dôsledok ťažby nekonvenčného zemného plynu.Môžeme tieť vidieť, že posledných 5 rokov celkové emisie skleníkových plynov v USA neklesli, napriek poklesu využívania uhlia, ktoré nahradzuje lacnejší zemný plyn. Naplniť tak ciele znižovania emisií do roku 2020 a 2025 bude výrazne ťažšie, ako sa mohlo zdať napríklad ešte v roku 2009.

Obrázok blogu

Veľa ľudí sa domnieva, že klimatická politika štátov EÚ je príliš prísna a znižuje jej konkurencieschopnosť oproti iným krajinám. Ak by pokles emisií pokračoval tak ako od roku 2007 až do roku 2050, EÚ sa môže považovať za súčasť riešenia problému klimatickej zmeny. Treba si však uvedomiť, že čím viac klesajú emisie, tým ťažšie (bolestivejšie) je každé ďalšie ich zníženie. Tiež ti treba uvedomiť, že hoci krajiny ako Česká republika, alebo Slovensko, už teraz majú emisie takmer o 40 % nižšie oproti roku 1990 a mobli by sa považovať za úspešné, avšak ich emisie na obyvateľa sú stále nad priemerom EÚ. Je to preto, že v referenčnom roku 1990 malo Československo veľmi vysoké emisie, a tak sa súčasné zníženia zdajú výrazné. Obe krajiny však exportujú emisie do sveta v podobe vývozu automobilov (a Slovensku ich s prehľadom vyrobí najviac na svete v prepočte na obyvateľa).

Obrázok blogu

Čína je dobrým terčom pre všetkých, ktorí chú poukázať na zodpovednosť za klimatickú zmenu na niekoho iného. Emisie tu prudko rastú, a za posledných 10 rokov sa takmer zdvojnásobili. Krajina navyše do roku 2030 neplánuje emisie výrazne znižovať. Aj keď sú emisie v prepočte na obyvateľa už vyššie ako v EÚ (ďalší graf), tak stále je drvivá väčšina lacného spotrebného tovaru (aj solárnych panelov a veterných turbín) určená pre spotrebu v rozvinutých krajinách. Je pravda, že ak čínske neklesnú, nie je možné klimatickú zmenu vyriešiť. Veľkou súčasťou týchto emisií sme však aj my.

Obrázok blogu

Najviac musia klesnúť emisie v USA. Priemerné emisie na obyvateľa sveta by už nemali narastať. Vyjadrené inak, emisie zo spaľovania fosílnych zdrojov by mali od teraz klesať priemernou rýchlosťou 2,7 % ročne. Kým v jednotlivých krajinách je takýto pokles predstaviteľný, a niektorých prípadoch sa aj realizoval, s takto rýchlym poklesom na globálnej úrovni nemáme skúsenosti. To je jeden z dôvodov, prečo sa mnohí domnievajú, že udržať oteplenie pod úrovňou 2 °C je nerealistické

Obrázok blogu

Aby parížska dohodoa nadobudla platnosť, musí ju ratifikovať viac ako 55 krajín s viac ako 55 % podielom na svetových emisiách. Ani to však nezaručí, že emisie klesnú. Výstrahou by nám mal byť Kyótsky protokol, ktorý sice nezaručoval pokles globálnych emisií, pretože sa týkal iba rozvinutých krajín, napriek jeho schváleniu sa ich rast ešte zvýšil.

Ratifikačný proces parížskej dohody sa ešte nezačal, a už môžeme pozorovať prvé "trhliny". Najnovšia progóza vývoja emisií v Kanade ukazuje rast najmenej do roku 2030 a to aj napriek tomu, že v 2. najväčšej provincii Quebec platí uhlíková daň. Kanada patrí medzi bohaté krajiny s vysokými emisiami CO2 na osobu. Zaraďuje sa na 14. miesto na svete za Saudskou Arábiou. Krajina je tiež významným exportérom CO2 v podobe ropy z ropných pieskov. Ak znižovať emisie nedokáže (nechce) bohatá krajina, prečo by to mali dokázať (chcieť) chudobnejšie krajiny?

Obrázok blogu

V uplynulom roku emisie CO2 v Austrálii vzrástli. Krajine patrí 11. priečka v emisiách CO2 v prepočte na obyvateľa. V Austrálii platila uhlíková daň dva roky, súčasná vláda navyše výrazne obmedzuje výdaje na výskum dôsledkov klimatickej zmeny. Austrália nebude súčasťou riešenia klimatickej zmeny.

Obrázok blogu

Zoznam bohatých krajín, kde je znižovanie emisií problematické, pokračuje. Patrí sem aj Nórsko. Ťažba ropy v Severnom mori dlhodobo klesá bez ohľadu na klimatickú politiku, a krajina nemá zásoby uhlia. Má však zásoby zemného plynu, a plánuje ho vyťažiť. Argument, že uhlie má dvojnásobné emisie na jednotku vyrobenej energie oproti zemnému plynu je pravdivý, napriek tomu je takýto prístup Nórska alibistický. Aby se neoplilo o viac ako 2 °C, malo by zostať v zemi viac ako 80 % zásob uhlia, a 50 % zásob zemného plynu. Ak by chcelo byť Nórsko "spravodlivé", nemalo by vyťažiť už prakticky žiadny zemný plyn (aj s ohľadom na historické emisie CO2). To by samozrejme znamenalo, že Nórovia by schudobneli.

Pri prístupe bohatých krajín k životnému prostrediu sa uplatňuje rovnaký prístup, ako je tomu v prípade jednotlivcov. Existuje dostatok vedeckých dôkazov, ktoré popisujú skutočnosť, že čím je človek bohatší, tým menšie ohľady berie na životné prostredie, a celkovo pociťuje menej empatie voči iným ľuďom.

Obrázok blogu

Americký Najvyšší súd ohlásil, že sa bude prešetrovať, či je plánované znižovanie emisií z uhoľných elektrární v USA v súlade so zákonom. Nemusí to znamenať, že USA Paríž neratifikuje, každopádne to ale môže proces skomplikovať. Tiež to naznačuje, že "globálnej" dohode bude stáť v ceste oveľa, oveľa viac prekážok, ako sa dnes zdá. Počiatočné znižovanie emisie skleníkových plynov je relatívne "bezbolestné", čím ale chceme znížiť emisie viac a viac, tým je to (ekonomicky a sociálne) náročnejšie. 

Obrázok blogu

Toto je jeden taký príklad "zlyhania" budovanie "bezfosílneho" mesta uprostred púšte. Myšlienka miest s nulovou uhlíkovou stopou nie je nová, a existujú na túto tému mnohé odborné štúdie a články. Domnievam sa však, že podobne ako s niektorými technológiami (napríklad CCS - Carbon Capture and Storage), tak aj niektoré koncepty zostanú navšdy skôr na papieri, ako v skutočnej realite. To ale neznamená, že by sme sa o ne nemali pokúšať.

Obrázok blogu

Ďalší dôvod, prečo parížska dohoda nemusí priniesť úspech, je aj zhoršujúca sa (globálna) ekonomická situácia. Pri ekonomických problémoch jednotlivé krajiny (a jednotlivci!) dávajú environmentálne problémy a ich riešenia bokom. Prioritou sa stáva zamestnanosť a "naštartovanie" ekonomického rastu akýmkoľvek spôsobom. Súčasné nízke ceny znamenajú, že konkurencieschopnosť alternatívnych zdrojov energie (tam, kde je konkurencia na trhu) v porovnaní s fosílnymi zdrojmi klesá.

Obrázok blogu

Spolu s ekonomickými problémami idú ruka v ruke aj geopolitické problémy, keďže jednotlivé krajiny (aj ľudia!) majú tentenciu obviňovať zo svojich problémov niekoho iného. Dialo sa tak v histórii, deje sa tak dnes, a bude sa tak diať aj v budúcnosti. Je to jednoducha ľudská prirodzenosť. Najčerstvejší dôkaz vidíme v článkoch a vyjadreniach, ktoré "obviňujú" utečencov z možného rozpadu Európskej únie. O rastúcom napätí medzi USA a Ruskom sa asi netreba veľmi rozpisovať. Potenciálnych ohnísk vzniku závažných konfliktov je však viac.

To všetko budú prekážky na ceste k vyriešeniu problému klimatickej zmeny.

Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu