Vplyv prirodzeného fenoménu El Niňo na globálnu teplotu v týchto mesiacoch vrcholí, takže rekord priemernej teploty sa mesiac február bol očakávaný. Na druhú stranu, nie všetci čakali, že bude prekonaný nakoniec až s takým veľkým rozdielom, ktorý je sám o sebe bezprecedentný. Februárová teplota prízemnej vrstvy atmosféry vyzerá v grafe nasledovne:
Obr. 1: Vývoj globálnej teploty za posledných 1635 mesiacov, teda od roku 1880 až do súčasnosti. Uplynulý február bol teplejší o 1,35 °C oproti dlhodobému priemeru za obdobie 1951-1980. "Predpriemyselnou érou" je myslené obdobie v rokoch 1750-1800, ktoré bolo asi o 0,5 chladnejšie, ako priemer za obdobie 1951-1980. Červená čiara znázorňuje 12-mesačný kĺzavý priemer teploty. (Zdroj: NASA)
Znamená to, že antropogénne otepľovanie atmosféry pokračuje za posledných asi 35 rokov prakticky nezmeneným tempom. Takisto to znamená, že sme sa výrazne priblížili aj k hranici globálneho oteplenia o 2 °C, a na severnej pologuli sme ho zrejme na krátky čas aj prekročili. V nasledujúcich mesiacoch odchýlky globálnej teploty poklesnú, ale zrejme nie veľmi výrazne. Množstvo CO2, ktoré ešte "môžeme" vypustiť do atmosféry, aby sme neprekročili oteplenie o 2 °C aj dlhodobo, sa rýchlo blíži k nule.
Treba tiež poznamenať, že k súčasným rekordným teplotám najvýraznejšie prispeli teploty v okolí Arktídy, ktoré boli miestami vyššie ako 11 °C, ako je dlhodobý priemer:
Obr. 2: Priestorové zobrazenie odchýlok teploty. Extrémne teplo bolo na veľkej časti Arktídy, Euroázie, a Severnej Ameriky. (Zdroj:NASA)
Aj preto je rozsah plávajúceho ľadu v Arktíde na rekordne nízkej úrovni už od januára, a takisto rekordný je aj rast obsahu CO2 v atmosfére.
V tejto súvislosti je dobré spomenúť dve nedávne vedecké štúdie. Jedna z nich sa venovala ochladzujúcemu vplyvu aerosólov na globálnu teplotu. Zhang a kol. (2016) vypočítal, že ak dôjde k predpokladanému výraznému poklesu všetkých hlavných aerosólov do konca tohto storočia, globálna teplota vzrastie o ďalšie ≈2 °C. (Spodná hranica oteplenia v dôsledku zníženia emisií aerosólov je približne 0,5 °C, stredný odhad je ≈1 °C).
V štúdii Wagner a kol. (2016) sa autori zamerali na progózu rastu spotreby energie. Ich model vychádzal zo spotreby energie v prepočte na obyvateľa, predpokladaného rastu počtu obyvateľov planéty, ako aj z predpokladaného vývoja uhlíkovej intenzity ekonomiky. Ich záver je, že emisie budú rásť aj naďalej, najmä ako dôsledok rastú populácie a rastu spotreby energie jednotlivcami, a to bez ohľadu na rast kapacity obnoviteľných/nízkouhlíkových zdrojov. Ten musí byť oveľa výraznejší, ako doteraz:
Obr. 3: Pokračovanie rastu spotreby energie (a), spotreby energie v prepočte na osobu spolu s rastom energetickej efektívnosti HDP (b), ako aj rastu HDP (c), bude nevyhnutne znamenať aj rast emisií skleníkových plynov. (Zdroj: Wagner a kol. 2016,PLoS One).
Pozitívne je, že v USA dochádza k zatváraniu uhoľných elektrární (aj keď hlavne v dôsledku poklesu ceny zemného plynu), a v Číne minulý rok klesla spotreba uhlia, spolu s globálnymi emisiami CO2. Môže to však byť aj znak prichádzajúcej (prebiehajúcej) globálnej ekonomickej recesie. Aj napriek tomu ale platí nasledovné:
Čas, rovnako ako aj vývoj (globálnej) ekonomiky hrá proti nám.
UPDATE: Rekordne teplý február potvrdila aj Japonská meteorologická agentúra: