Hlavná príčina? Obrovský dlh. Jednoducho, ak by nebolo možné také veľké zadlženie, ropu v hodnote 75-80 dolárov by sme si jednoducho nemohli dovoliť - ani kupovať a ani ťažiť.
Maloney uvádza svoju prednášku pre ruských bankárov slovami:
Prichádza ďalšia obrovská kríza, väčšia, akú ste kedy videli vo svojom živote
Dolár ako rezervná mena najbližších 10 rokov neprežije
Množstvo peňazí vUSA sa po prvý krát od Veľkej depresie začalo znižovať
Táto deflácia spôsobí, že centrálne banky na celom svete sa budú snažiť proti tomuto trendu bojovať infláciou, aby stimulovali ekonomiku
To spôsobí obrovský presun bohatstva
Smerovanie americkej ekonomiky určuje smerovanie ekonomiky celého sveta
Všetky ekonomiky sveta sú dnes prepojené
Preto pôjde onajväčší presun bohatstva vhistórii ľudstva
Ceny ropy významne klesnú
Kríza sa neskončila
V USA trvalo 200 rokov, kým sa vytlačilo 825 miliárd dolárov (base money), potom od začiatku finančnej krízy FED (Americká centrálna banka) vytlačil viac ako jeden bilión dolárov v priebehu 18 mesiacov, na záchranu bankového systému (prejdi myšou nad obrázok pre znázornenie rozdielu).
Base Money sú peniaze vytvorené vládou a centrálnou bankou a sú iba malou zložkou z celkového množstva peňazí v obehu. Obrázok ukazuje base money + peniaze vytvorené bankármi (M3 money supply - tj. obeživo).
Pred krízou množstvo base money zodpovedalo 7 % z množstva celkových peňazí v obehu, dnes je to asi 15 %. Cesta dolu je ešte dlhá...
Obrázok ukazuje, že sa niečo deje. Ak odpočítame Base Money od M3 obeživa tak vidíme výrazný pokles množstva peňazí M3. K poklesu M3 došlo po prvý krát od začiatku Veľkej depresie. (Podľa Wikipédie FED nezverejňuje od roku 2006 množstvo peňazí M3). Objem peňazí sa znížil o približne jeden bilión dolárov.
To spôsobuje, že ľudia peniaze viac šetria, menej požičiavajú, menej sa zadlžujú a viac splácajú svoje dlhy ( pozn. - v skutočnosti, viac ako splácajú svoje dlhy, tak skôr krachujú - z 588 miliárd odpísaných dlhov Američania splatili iba 22 miliárd). V konečnom dôsledku, dolár, tak ako ho poznáme dnes, nebude do desiatich rokov existovať (prejdi myšou nad obrázok):
Maloney ďalej vysvetľuje, prečo bude nasledovať kolaps ceny ropy. Ako bolo ukázané v predošlom blogu od Nicole Foss o psychológii finančných bublín, ich vývoj je do istej miery predpovedateľný. Tu je ich modelový priebeh podľa Maloneyho:
A nasledujúci obrázok ukazuje skutočnú bublinu, známu vo finančnom svete ako dot com udalosť:
Pokles v prvej fáze bol o 38 % a v druhej fáze o 78 %. No a samozrejme nemôže chýbať ukážkový priebeh kolapsu indexu Dow Jones, ktorý je spojený s Veľkou depresiou, a áno, následne 2. svetovou vojnou. (Dá sa samozrejme argumentovať, že tieto udalosti spolu nesúvisia.) V prvej fáze poklesol Dow Jones zo svojho maxima o 48 %, celkový pokles bol o 90 %.
Maloney ďalej ukazuje priebeh vývoja, ktorý označuje ako Head and shoulders (shoulder-head-shoulder), na základe ktorého sa s určitou presnosťou dá predpovedať vývoj trhu v priebehu finančnej bubliny.
Znovu Dow Jones, tentokrát v detaile:
Zväčša platí, že ak je väčší rozdiel medzi ramenom (S - shloulder) a hlavou (H - head), nasleduje väčší pád. Takisto platí, že ak je väčší pád v prvej fáze, nasleduje väčší pád aj v druhej fáze (viď porovnanie dot com a Dow Jones).
V prípade dnešnej krízy poklesol index Dow Jones v USA v prvej fáze až o 59 %, takže prepad v druhej fáze bude pravdepodobne ešte väčší. Nasvedčujú tomu všetky okolnosti, okrem vyjadrení prezidenta Obamu, ktorí sa snaží zachovať Status Quo.
Ide o najväčší prepad v histórii. A tu je Maloneyho predpoveď vývoja Dow Jones, môžete si neskôr skontrolovať :-)
Dôkaz, že globalizácia naozaj funguje, ukazuje nasledujúci graf, kedy obchodovanie na burzách v rôznych krajinách sveta prebieha v posledných rokoch takmer identicky:
Vývoj, ktorý bude nasledovať americká burza určí vývoj ostatných búrz na celom svete. Jednoducho globalizácia spôsobila, že spolu zdieľame všetky radosti a strasti moderného života a, áno, aj klimatickú zmenu.
No a na záver logická predpoveď vývoja ceny ropy na svetových trhoch (a podobný vývoj platí aj pre ostatné komodity, vrátane potravín):
Je jasné, že pri cene 10-15 dolárov za barel môžeme zabudnúť na ťažbu ropy v hlbokých oceánoch (napríklad v Mexickom zálive), ťažbu nekonvenčných zdrojov ropy, ťažbu ropy v Arktíde alebo aj fotovoltaické elektrárne. Zväčša ide (z pohľadu obývateľného podnebia) o dobré správy. Horšia správa je, že na to nie sme vôbec pripravení. Nie ako spoločnosť, nie ako jednotlivci.
Enjoy the collapse!
A tu je Maloneyho prednáška:
P.S. K tematike ešte odporúčam článok Stevena Keena: „The Roving Cavaliers of Credit"
