Hlavná príčina? Obrovský dlh. Jednoducho, ak by nebolo možné také veľké zadlženie, ropu v hodnote 75-80 dolárov by sme si jednoducho nemohli dovoliť - ani kupovať a ani ťažiť.

Maloney uvádza svoju prednášku pre ruských bankárov slovami:

• Prichádza ďalšia obrovská kríza, väčšia, akú ste kedy videli vo svojom živote
• Dolár ako rezervná mena najbližších 10 rokov neprežije
• Množstvo peňazí vUSA sa po prvý krát od Veľkej depresie začalo znižovať
• Táto deflácia spôsobí, že centrálne banky na celom svete sa budú snažiť proti tomuto trendu bojovať infláciou, aby stimulovali ekonomiku
• To spôsobí obrovský presun bohatstva
• Smerovanie americkej ekonomiky určuje smerovanie ekonomiky celého sveta
• Všetky ekonomiky sveta sú dnes prepojené
• Preto pôjde onajväčší presun bohatstva vhistórii ľudstva
• Ceny ropy významne klesnú
• Kríza sa neskončila

V USA trvalo 200 rokov, kým sa vytlačilo 825 miliárd dolárov (base money), potom od začiatku finančnej krízy FED (Americká centrálna banka) vytlačil viac ako jeden bilión dolárov v priebehu 18 mesiacov, na záchranu bankového systému (prejdi myšou nad obrázok pre znázornenie rozdielu).

Base Money sú peniaze vytvorené vládou a centrálnou bankou a sú iba malou zložkou z celkového množstva peňazí v obehu. Obrázok ukazuje base money + peniaze vytvorené bankármi (M3 money supply - tj. obeživo).

Pred krízou množstvo base money zodpovedalo 7 % z množstva celkových peňazí v obehu, dnes je to asi 15 %. Cesta dolu je ešte dlhá...

Obrázok ukazuje, že sa niečo deje. Ak odpočítame Base Money od M3 obeživa tak vidíme výrazný pokles množstva peňazí M3. K poklesu M3 došlo po prvý krát od začiatku Veľkej depresie. (Podľa Wikipédie FED nezverejňuje od roku 2006 množstvo peňazí M3). Objem peňazí sa znížil o približne jeden bilión dolárov.

To spôsobuje, že ľudia peniaze viac šetria, menej požičiavajú, menej sa zadlžujú a viac splácajú svoje dlhy ( pozn. - v skutočnosti, viac ako splácajú svoje dlhy, tak skôr krachujú - z 588 miliárd odpísaných dlhov Američania splatili iba 22 miliárd). V konečnom dôsledku, dolár, tak ako ho poznáme dnes, nebude do desiatich rokov existovať (prejdi myšou nad obrázok):

Maloney ďalej vysvetľuje, prečo bude nasledovať kolaps ceny ropy. Ako bolo ukázané v predošlom blogu od Nicole Foss o psychológii finančných bublín, ich vývoj je do istej miery predpovedateľný. Tu je ich modelový priebeh podľa Maloneyho:

A nasledujúci obrázok ukazuje skutočnú bublinu, známu vo finančnom svete ako dot com udalosť:

Pokles v prvej fáze bol o 38 % a v druhej fáze o 78 %. No a samozrejme nemôže chýbať ukážkový priebeh kolapsu indexu Dow Jones, ktorý je spojený s Veľkou depresiou, a áno, následne 2. svetovou vojnou. (Dá sa samozrejme argumentovať, že tieto udalosti spolu nesúvisia.) V prvej fáze poklesol Dow Jones zo svojho maxima o 48 %, celkový pokles bol o 90 %.

Maloney ďalej ukazuje priebeh vývoja, ktorý označuje ako Head and shoulders (shoulder-head-shoulder), na základe ktorého sa s určitou presnosťou dá predpovedať vývoj trhu v priebehu finančnej bubliny.

Znovu Dow Jones, tentokrát v detaile:

Zväčša platí, že ak je väčší rozdiel medzi ramenom (S - shloulder) a hlavou (H - head), nasleduje väčší pád. Takisto platí, že ak je väčší pád v prvej fáze, nasleduje väčší pád aj v druhej fáze (viď porovnanie dot com a Dow Jones).

V prípade dnešnej krízy poklesol index Dow Jones v USA v prvej fáze až o 59 %, takže prepad v druhej fáze bude pravdepodobne ešte väčší. Nasvedčujú tomu všetky okolnosti, okrem vyjadrení prezidenta Obamu, ktorí sa snaží zachovať Status Quo.

Ide o najväčší prepad v histórii. A tu je Maloneyho predpoveď vývoja Dow Jones, môžete si neskôr skontrolovať  :-)

Dôkaz, že globalizácia naozaj funguje, ukazuje nasledujúci graf, kedy obchodovanie na burzách v rôznych krajinách sveta prebieha v posledných rokoch takmer identicky:

Vývoj, ktorý bude nasledovať americká burza určí vývoj ostatných búrz na celom svete. Jednoducho globalizácia spôsobila, že spolu zdieľame všetky radosti a strasti moderného života a, áno, aj klimatickú zmenu.

No a na záver logická predpoveď vývoja ceny ropy na svetových trhoch (a podobný vývoj platí aj pre ostatné komodity, vrátane potravín):

Je jasné, že pri cene 10-15 dolárov za barel môžeme zabudnúť na  ťažbu ropy v hlbokých oceánoch (napríklad v Mexickom zálive), ťažbu nekonvenčných zdrojov ropy, ťažbu ropy v Arktíde alebo aj fotovoltaické elektrárne. Zväčša ide (z pohľadu obývateľného podnebia) o dobré správy. Horšia správa je, že na to nie sme vôbec pripravení. Nie ako spoločnosť, nie ako jednotlivci.

Enjoy the collapse!

A tu je Maloneyho prednáška:

P.S. K tematike ešte odporúčam článok Stevena Keena: „The Roving Cavaliers of Credit"